Slovníček fráz

sk V meste   »   ps په ښار کې

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [ پنځه ویشت ]

25 [ پنځه ویشت ]

په ښار کې

[په ښار کې]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina paštčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. زه-غوا-م-د--ی- سټ-ش- ت- -اړ-شم. ز_ غ____ د ر__ س____ ت_ ل__ ش__ ز- غ-ا-م د ر-ل س-ی-ن ت- ل-ړ ش-. ------------------------------- زه غواړم د ریل سټیشن ته لاړ شم. 0
ز--غواړم-- ری---ټی-- ----اړ ش-. ز_ غ____ د ر__ س____ ت_ ل__ ش__ ز- غ-ا-م د ر-ل س-ی-ن ت- ل-ړ ش-. ------------------------------- زه غواړم د ریل سټیشن ته لاړ شم.
Chcel by som ísť na letisko. زه غ-ا-م-ه---- ډګر----ل-ړ ش-. ز_ غ____ ه____ ډ__ ت_ ل__ ش__ ز- غ-ا-م ه-ا-ی ډ-ر ت- ل-ړ ش-. ----------------------------- زه غواړم هوایی ډګر ته لاړ شم. 0
ز- -و----هوا-ی--ګ--ته-لا- -م. ز_ غ____ ه____ ډ__ ت_ ل__ ش__ ز- غ-ا-م ه-ا-ی ډ-ر ت- ل-ړ ش-. ----------------------------- زه غواړم هوایی ډګر ته لاړ شم.
Chcel by som ísť do centra. زه-غ--ړ--د-ښار--رکز ته --ړ-ش-. ز_ غ____ د ښ__ م___ ت_ ل__ ش__ ز- غ-ا-م د ښ-ر م-ک- ت- ل-ړ ش-. ------------------------------ زه غواړم د ښار مرکز ته لاړ شم. 0
ز---و-ړم-----ر----ز-ته-ل-ړ-شم. ز_ غ____ د ښ__ م___ ت_ ل__ ش__ ز- غ-ا-م د ښ-ر م-ک- ت- ل-ړ ش-. ------------------------------ زه غواړم د ښار مرکز ته لاړ شم.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? زه-څنګه---ی- ګ-د- --ی--ه -رس---؟ ز_ څ___ د___ ګ___ ا__ ت_ و______ ز- څ-ګ- د-ی- ګ-د- ا-ی ت- و-س-ږ-؟ -------------------------------- زه څنګه دریل ګادی اډی ته ورسیږم؟ 0
za--sn---dry--gā----ḏ- ta o--ygm z_ t____ d___ g___ ā__ t_ o_____ z- t-n-a d-y- g-d- ā-y t- o-s-g- -------------------------------- za tsnga dryl gādy āḏy ta orsygm
Ako sa dostanem na letisko? زه--نګ---وایی-ا-- ته -ر-ی-م؟ ز_ څ___ ه____ ا__ ت_ و______ ز- څ-ګ- ه-ا-ی ا-ی ت- و-س-ږ-؟ ---------------------------- زه څنګه هوایی اډی ته ورسیږم؟ 0
za--s--a-ao-yy-ā-- t- o----m z_ t____ a____ ā__ t_ o_____ z- t-n-a a-ā-y ā-y t- o-s-g- ---------------------------- za tsnga aoāyy āḏy ta orsygm
Ako sa dostanem do centra? ز- څ-ګه د ښ-ر ---ز-ت--و---ږ-؟ ز_ څ___ د ښ__ م___ ت_ و______ ز- څ-ګ- د ښ-ر م-ک- ت- و-س-ږ-؟ ----------------------------- زه څنګه د ښار مرکز ته ورسیږم؟ 0
ز- څنګه --ښا-----ز -ه و-س-ږم؟ ز_ څ___ د ښ__ م___ ت_ و______ ز- څ-ګ- د ښ-ر م-ک- ت- و-س-ږ-؟ ----------------------------- زه څنګه د ښار مرکز ته ورسیږم؟
Potrebujem taxík. زه-ټ-س---وا-م. ز_ ټ___ غ_____ ز- ټ-س- غ-ا-م- -------------- زه ټکسی غواړم. 0
za -ks---oāṟm z_ ṯ___ ǧ____ z- ṯ-s- ǧ-ā-m ------------- za ṯksy ǧoāṟm
Potrebujem mapu mesta. زه-د ښ-ر نقشه--ه-ا---ا---م. ز_ د ښ__ ن___ ت_ ا____ ل___ ز- د ښ-ر ن-ش- ت- ا-ت-ا ل-م- --------------------------- زه د ښار نقشه ته اړتیا لرم. 0
زه د --ر --شه ----ړت----ر-. ز_ د ښ__ ن___ ت_ ا____ ل___ ز- د ښ-ر ن-ش- ت- ا-ت-ا ل-م- --------------------------- زه د ښار نقشه ته اړتیا لرم.
Potrebujem hotel. زه--و ه--ل -ه -ړ-ی- --م ز_ ی_ ه___ ت_ ا____ ل__ ز- ی- ه-ټ- ت- ا-ت-ا ل-م ----------------------- زه یو هوټل ته اړتیا لرم 0
زه -- ه-----ه--ړتیا-ل-م ز_ ی_ ه___ ت_ ا____ ل__ ز- ی- ه-ټ- ت- ا-ت-ا ل-م ----------------------- زه یو هوټل ته اړتیا لرم
Chcel by som si prenajať auto. ز--غ--ړم -و-م-ټ- -رای---ړ-. ز_ غ____ ی_ م___ ک____ ک___ ز- غ-ا-م ی- م-ټ- ک-ا-ه ک-م- --------------------------- زه غواړم یو موټر کرایه کړم. 0
ز- -و--م----م-ټ- --ای- ---. ز_ غ____ ی_ م___ ک____ ک___ ز- غ-ا-م ی- م-ټ- ک-ا-ه ک-م- --------------------------- زه غواړم یو موټر کرایه کړم.
Tu je moja kreditná karta. د--ز-ا ک-ی-یټ-کارت--ی. د_ ز__ ک_____ ک___ د__ د- ز-ا ک-ی-ی- ک-ر- د-. ---------------------- ده زما کریډیټ کارت دی. 0
d----ā kr--y--k-r---y d_ z__ k_____ k___ d_ d- z-ā k-y-y- k-r- d- --------------------- da zmā kryḏyṯ kārt dy
Tu je môj vodičský preukaz. د--زما د-م-ټر ---ل---واز--ی. د_ ز__ د م___ چ____ ج___ د__ د- ز-ا د م-ټ- چ-و-و ج-ا- د-. ---------------------------- ده زما د موټر چلولو جواز دی. 0
d- -m--d---ṯ- ---lo -oāz dy d_ z__ d m___ ç____ j___ d_ d- z-ā d m-ṯ- ç-o-o j-ā- d- --------------------------- da zmā d moṯr çlolo joāz dy
Čo všetko sa dá vidieť v meste? په ښ-- -- ----د-و لپا-ه -- ---؟ پ_ ښ__ ک_ د ل____ ل____ څ_ ش___ پ- ښ-ر ک- د ل-د-و ل-ا-ه څ- ش-ه- ------------------------------- په ښار کې د لیدلو لپاره څه شته؟ 0
پ--ښ-ر -- - -ی-ل--ل------ه-ش--؟ پ_ ښ__ ک_ د ل____ ل____ څ_ ش___ پ- ښ-ر ک- د ل-د-و ل-ا-ه څ- ش-ه- ------------------------------- په ښار کې د لیدلو لپاره څه شته؟
Choďte do starého mesta. ز----ا- -ه---ړ -ه. ز__ ښ__ ت_ ل__ ش__ ز-ړ ښ-ر ت- ل-ړ ش-. ------------------ زوړ ښار ته لاړ شه. 0
zo--ǩ-r ta-lā- -a z__ ǩ__ t_ l__ š_ z-ṟ ǩ-r t- l-ṟ š- ----------------- zoṟ ǩār ta lāṟ ša
Urobte si okružnú jazdu po meste. د--ار -ف----ړئ. د ښ__ س__ و____ د ښ-ر س-ر و-ړ-. --------------- د ښار سفر وکړئ. 0
د --- س-- -ک-ئ. د ښ__ س__ و____ د ښ-ر س-ر و-ړ-. --------------- د ښار سفر وکړئ.
Choďte do prístavu. ب-د- ګاه -- لاړ--ه. ب___ ګ__ ت_ ل__ ش__ ب-د- ګ-ه ت- ل-ړ ش-. ------------------- بندر ګاه ته لاړ شه. 0
bn-r --a-t- lāṟ-ša b___ g__ t_ l__ š_ b-d- g-a t- l-ṟ š- ------------------ bndr gāa ta lāṟ ša
Urobte si okružnú jazdu po prístave. د --در--ا- س-- وکړئ. د ب___ ګ__ س__ و____ د ب-د- ګ-ه س-ر و-ړ-. -------------------- د بندر ګاه سفر وکړئ. 0
d-bnd--g-a-sfr---ṟ d b___ g__ s__ o__ d b-d- g-a s-r o-ṟ ------------------ d bndr gāa sfr okṟ
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? نور--وم ځای-نه --ه؟ ن__ ک__ ځ_____ ش___ ن-ر ک-م ځ-ی-ن- ش-ه- ------------------- نور کوم ځایونه شته؟ 0
نو--ک-- ځ-ی-نه -ته؟ ن__ ک__ ځ_____ ش___ ن-ر ک-م ځ-ی-ن- ش-ه- ------------------- نور کوم ځایونه شته؟

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !