Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   fa ‫در رستوران 4‬

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

‫32 [سی و دو]‬

32 [see-o-do]

‫در رستوران 4‬

[dar resturân 4]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina perzština Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. ‫---پرس س-ب زمینی------رده با --ا-.‬ ‫__ پ__ س__ ز____ س__ ک___ ب_ ک_____ ‫-ک پ-س س-ب ز-ی-ی س-خ ک-د- ب- ک-ا-.- ------------------------------------ ‫یک پرس سیب زمینی سرخ کرده با کچاپ.‬ 0
ye----r- -ibe-za-i---e--orkh--a--e -- kechâ-. y__ p___ s___ z_______ s____ k____ b_ k______ y-k p-r- s-b- z-m-n--- s-r-h k-r-e b- k-c-â-. --------------------------------------------- yek pors sibe zamini-e sorkh karde bâ kechâb.
A dvakrát s majonézou. ‫--د--پر- سیب -م-نی -ر--ک-ده ----- -ای-نز-‬ ‫_ د_ پ__ س__ ز____ س__ ک___ ب_ س_ م_______ ‫- د- پ-س س-ب ز-ی-ی س-خ ک-د- ب- س- م-ی-ن-.- ------------------------------------------- ‫و دو پرس سیب زمینی سرخ کرده با سس مایونز.‬ 0
v------o-s-sibe---min--e-s--kh--a--e b--so-- m-y--e-. v_ d_ p___ s___ z_______ s____ k____ b_ s___ m_______ v- d- p-r- s-b- z-m-n--- s-r-h k-r-e b- s-s- m-y-n-z- ----------------------------------------------------- va do pors sibe zamini-e sorkh karde bâ sose mâyonez.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. ‫و س- پرس -و-یس-سر- ---- با-----.‬ ‫_ س_ پ__ س____ س__ ک___ ب_ خ_____ ‫- س- پ-س س-س-س س-خ ک-د- ب- خ-د-.- ---------------------------------- ‫و سه پرس سوسیس سرخ کرده با خردل.‬ 0
v-----p-rs-s--i-- --r----ar---bâ kh----l. v_ s_ p___ s_____ s____ k____ b_ k_______ v- s- p-r- s-s-s- s-r-h k-r-e b- k-a-d-l- ----------------------------------------- va se pors susise sorkh karde bâ khardal.
Akú máte zeleninu? ‫چه ن----بز- د-ر-د؟‬ ‫__ ن__ س___ د______ ‫-ه ن-ع س-ز- د-ر-د-‬ -------------------- ‫چه نوع سبزی دارید؟‬ 0
c-e-no-s---i--âri-? c__ n_ s____ d_____ c-e n- s-b-i d-r-d- ------------------- che no sabzi dârid?
Máte fazuľu? ‫--بی-----ی--‬ ‫_____ د______ ‫-و-ی- د-ر-د-‬ -------------- ‫لوبیا دارید؟‬ 0
l--iâ dâr-d? l____ d_____ l-b-â d-r-d- ------------ lubiâ dârid?
Máte karfiol? ‫-----م-دا-ی--‬ ‫__ ک__ د______ ‫-ل ک-م د-ر-د-‬ --------------- ‫گل کلم دارید؟‬ 0
g---k--am -â-i-? g________ d_____ g-l-k-l-m d-r-d- ---------------- gol-kalam dârid?
Rád /-a jem kukuricu. ‫من----ت دا-- -رت-بخورم.‬ ‫__ د___ د___ ذ__ ب______ ‫-ن د-س- د-ر- ذ-ت ب-و-م-‬ ------------------------- ‫من دوست دارم ذرت بخورم.‬ 0
man ----- d-r-m-zo--r-t--o-hor-m. m__ d____ d____ z______ b________ m-n d-o-t d-r-m z-r-r-t b-k-o-a-. --------------------------------- man doost dâram zor-rat bokhoram.
Rád /-a jem uhorky. ‫-ن -و----ار-------بخ-ر--‬ ‫__ د___ د___ خ___ ب______ ‫-ن د-س- د-ر- خ-ا- ب-و-م-‬ -------------------------- ‫من دوست دارم خیار بخورم.‬ 0
man-d--st--â-a--k-i-r b-khoram. m__ d____ d____ k____ b________ m-n d-o-t d-r-m k-i-r b-k-o-a-. ------------------------------- man doost dâram khiâr bokhoram.
Rád /-a jem paradajky. ‫-- دوس- دا-م ---- ف--گ- بخو---‬ ‫__ د___ د___ گ___ ف____ ب______ ‫-ن د-س- د-ر- گ-ج- ف-ن-ی ب-و-م-‬ -------------------------------- ‫من دوست دارم گوجه فرنگی بخورم.‬ 0
man d---- -â-a- --j---a-a-gi -o-h-ram. m__ d____ d____ g___ f______ b________ m-n d-o-t d-r-m g-j- f-r-n-i b-k-o-a-. -------------------------------------- man doost dâram goje farangi bokhoram.
Aj Vy máte radi pór? ‫پیا-چه----- -ا-ی--‬ ‫______ د___ د______ ‫-ی-ز-ه د-س- د-ر-د-‬ -------------------- ‫پیازچه دوست دارید؟‬ 0
p---che----st-dâ--d -----r-d? p______ d____ d____ b________ p-â-c-e d-o-t d-r-d b-k-o-i-? ----------------------------- piâzche doost dârid bokhorid?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? ‫ت-شی-ک-- د-ست--ا-ی-؟‬ ‫____ ک__ د___ د______ ‫-ر-ی ک-م د-س- د-ر-د-‬ ---------------------- ‫ترشی کلم دوست دارید؟‬ 0
to-shi--e ---a- -oost d-------khorid? t________ k____ d____ d____ b________ t-r-h---e k-l-m d-o-t d-r-d b-k-o-i-? ------------------------------------- torshi-ye kalam doost dârid bokhorid?
Aj Vy máte radi šošovicu? ‫--س--وس- د--ی--‬ ‫___ د___ د______ ‫-د- د-س- د-ر-د-‬ ----------------- ‫عدس دوست دارید؟‬ 0
a--s ----- dârid bo---rid? a___ d____ d____ b________ a-a- d-o-t d-r-d b-k-o-i-? -------------------------- adas doost dârid bokhorid?
Máš tiež rád mrkvu? ‫--یج --س---ا-ی-‬ ‫____ د___ د_____ ‫-و-ج د-س- د-ر-؟- ----------------- ‫هویج دوست داری؟‬ 0
hav------st---ri ----o-i? h____ d____ d___ b_______ h-v-j d-o-t d-r- b-k-o-i- ------------------------- havij doost dâri bokhori?
Máš tiež rád brokolicu? ‫--وکل-------دا---‬ ‫______ د___ د_____ ‫-ر-ک-ی د-س- د-ر-؟- ------------------- ‫بروکلی دوست داری؟‬ 0
b--o-l----o-t---r--b-kh--i? b______ d____ d___ b_______ b-r-k-i d-o-t d-r- b-k-o-i- --------------------------- burokli doost dâri bokhori?
Máš tiež rád papriku? ‫ف-ف- -- --س- دا-ی-‬ ‫____ ه_ د___ د_____ ‫-ل-ل ه- د-س- د-ر-؟- -------------------- ‫فلفل هم دوست داری؟‬ 0
fel-el-- s--z d---t-d--- b--ho--? f_______ s___ d____ d___ b_______ f-l-e--- s-b- d-o-t d-r- b-k-o-i- --------------------------------- felfel-e sabz doost dâri bokhori?
Nemám rád (rada) cibuľu. ‫من-پیاز-دوست--د--م-‬ ‫__ پ___ د___ ن______ ‫-ن پ-ا- د-س- ن-ا-م-‬ --------------------- ‫من پیاز دوست ندارم.‬ 0
m-n -iâz-do--- nad-ram. m__ p___ d____ n_______ m-n p-â- d-o-t n-d-r-m- ----------------------- man piâz doost nadâram.
Nemám rád /-a olivy. ‫-- ---ون د--ت-ن-ار-.‬ ‫__ ز____ د___ ن______ ‫-ن ز-ت-ن د-س- ن-ا-م-‬ ---------------------- ‫من زیتون دوست ندارم.‬ 0
m----z--ytu--k----am -e-i-â-a-. m__ a_ z____ k______ n_________ m-n a- z-t-n k-o-h-m n-m---y-d- ------------------------------- man az zytun khosham nemi-âyad.
Nemám rád /-a huby. ‫---قا-چ دوس--ندا---‬ ‫__ ق___ د___ ن______ ‫-ن ق-ر- د-س- ن-ا-م-‬ --------------------- ‫من قارچ دوست ندارم.‬ 0
ma--a---h-rch k-os-a--nem---y--. m__ a_ g_____ k______ n_________ m-n a- g-â-c- k-o-h-m n-m---y-d- -------------------------------- man az ghârch khosham nemi-âyad.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + perzština (1-100) MP3 perzština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!