Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   fa ‫بازدید از شهر‬

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

‫42 [چهل و دو]‬

42 [che-hel-o-do]

‫بازدید از شهر‬

‫baazdid az shahr‬‬‬

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina perzština Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? ‫-ازار--کشن-ه‌----ا- ---؟‬ ‫_____ ی_______ ب__ ا____ ‫-ا-ا- ی-ش-ب-‌-ا ب-ز ا-ت-‬ -------------------------- ‫بازار یکشنبه‌ها باز است؟‬ 0
‫baa---r --k-h-n-eh--a- -a-z----?-‬‬ ‫_______ y_____________ b___ a______ ‫-a-z-a- y-k-h-n-e---a- b-a- a-t-‬-‬ ------------------------------------ ‫baazaar yekshanbeh-haa baaz ast?‬‬‬
Je veľtrh otvorený každý pondelok? ‫-مایش-اه--------ه- --- ا---‬ ‫________ د_______ ب__ ا____ ‫-م-ی-گ-ه د-ش-ب-‌-ا ب-ز ا-ت-‬ ----------------------------- ‫نمایشگاه دوشنبه‌ها باز است؟‬ 0
‫n--a--eshg--h ---h--------a-b--z-as-?‬‬‬ ‫_____________ d____________ b___ a______ ‫-a-a-y-s-g-a- d-s-a-b-h-h-a b-a- a-t-‬-‬ ----------------------------------------- ‫namaayeshgaah doshanbeh-haa baaz ast?‬‬‬
Je výstava otvorená každý utorok? ‫-ما-ش-ا- --ال--- سه-شنبه‌-ا-ب-- اس--‬ ‫________ (______ س_ ش_____ ب__ ا____ ‫-م-ی-گ-ه (-ا-ر-) س- ش-ب-‌-ا ب-ز ا-ت-‬ -------------------------------------- ‫نمایشگاه (گالری) سه شنبه‌ها باز است؟‬ 0
‫n-m-aye--g-ah (-aa-eri- seh sh-nb--------a-z -s--‬‬‬ ‫_____________ (________ s__ s__________ b___ a______ ‫-a-a-y-s-g-a- (-a-l-r-) s-h s-a-b-h-h-a b-a- a-t-‬-‬ ----------------------------------------------------- ‫namaayeshgaah (gaaleri) seh shanbeh-haa baaz ast?‬‬‬
Je zoo otvorené každú stredu? ‫-ا--و-ش-چ-ا---نب-‌-ا------ست-‬ ‫___ و__ چ___ ش_____ ب__ ا____ ‫-ا- و-ش چ-ا- ش-ب-‌-ا ب-ز ا-ت-‬ ------------------------------- ‫باغ وحش چهار شنبه‌ها باز است؟‬ 0
‫-aag------h ch---ar--han--h--------z--st-‬-‬ ‫_____ v____ c______ s__________ b___ a______ ‫-a-g- v-h-h c-a-a-r s-a-b-h-h-a b-a- a-t-‬-‬ --------------------------------------------- ‫baagh vahsh chahaar shanbeh-haa baaz ast?‬‬‬
Je múzeum otvorené každý štvrtok? ‫مو---پنج --به--ا ب---ا--؟‬ ‫____ پ__ ش_____ ب__ ا____ ‫-و-ه پ-ج ش-ب-‌-ا ب-ز ا-ت-‬ --------------------------- ‫موزه پنج شنبه‌ها باز است؟‬ 0
‫----e--p----sh--b-h---a --a- -st--‬‬ ‫______ p___ s__________ b___ a______ ‫-o-z-h p-n- s-a-b-h-h-a b-a- a-t-‬-‬ ------------------------------------- ‫moozeh panj shanbeh-haa baaz ast?‬‬‬
Je galéria otvorená každý piatok? ‫-ا-ری -معه--- ب-ز--ست-‬ ‫_____ ج_____ ب__ ا____ ‫-ا-ر- ج-ع-‌-ا ب-ز ا-ت-‬ ------------------------ ‫گالری جمعه‌ها باز است؟‬ 0
‫-aa---i -o-eh-ha---aaz as----‬ ‫_______ j________ b___ a______ ‫-a-l-r- j-m-h-h-a b-a- a-t-‬-‬ ------------------------------- ‫gaaleri jomeh-haa baaz ast?‬‬‬
Môže sa tu fotografovať? ‫-کس -ر--- ------ست؟‬ ‫___ گ____ م___ ا____ ‫-ک- گ-ف-ن م-ا- ا-ت-‬ --------------------- ‫عکس گرفتن مجاز است؟‬ 0
‫-ks-ge-e-t-n-mo--az-a--?‬‬‬ ‫___ g_______ m_____ a______ ‫-k- g-r-f-a- m-j-a- a-t-‬-‬ ---------------------------- ‫aks gereftan mojaaz ast?‬‬‬
Musí sa platiť vstupné? ‫--ید-و-و-ی--ا--‬ ‫____ و____ د____ ‫-ا-د و-و-ی د-د-‬ ----------------- ‫باید ورودی داد؟‬ 0
‫-------vo-oodi -a--?‬-‬ ‫______ v______ d_______ ‫-a-y-d v-r-o-i d-a-?-‬- ------------------------ ‫baayad voroodi daad?‬‬‬
Koľko stojí vstupné? ‫--یط و-------د ---؟‬ ‫____ و____ چ__ ا____ ‫-ل-ط و-و-ی چ-د ا-ت-‬ --------------------- ‫بلیط ورودی چند است؟‬ 0
‫--lit-v-r--d---h-n----t-‬-‬ ‫_____ v______ c____ a______ ‫-e-i- v-r-o-i c-a-d a-t-‬-‬ ---------------------------- ‫belit voroodi chand ast?‬‬‬
Poskytujete zľavu pre skupiny? ‫آ-- -رای---وه-ا تخ--ف-م--د--د-‬ ‫___ ب___ گ_____ ت____ م_______ ‫-ی- ب-ا- گ-و-ه- ت-ف-ف م-‌-ه-د-‬ -------------------------------- ‫آیا برای گروهها تخفیف می‌دهند؟‬ 0
‫---a-b--aay- goroh--- -a-h--f-mi-d-han---‬‬ ‫____ b______ g_______ t______ m____________ ‫-a-a b-r-a-e g-r-h-a- t-k-f-f m---a-a-d-‬-‬ -------------------------------------------- ‫aaya baraaye gorohhaa takhfif mi-dahand?‬‬‬
Poskytujete zľavu pre deti? ‫آی- -ر-- --ه-ها ت-فیف --------‬ ‫___ ب___ ب____ ت____ م_______ ‫-ی- ب-ا- ب-ه-ه- ت-ف-ف م-‌-ه-د-‬ -------------------------------- ‫آیا برای بچه‌ها تخفیف می‌دهند؟‬ 0
‫---a b-raay- -ac--h-h-a ta---i------a-a-d---‬ ‫____ b______ b_________ t______ m____________ ‫-a-a b-r-a-e b-c-e---a- t-k-f-f m---a-a-d-‬-‬ ---------------------------------------------- ‫aaya baraaye bacheh-haa takhfif mi-dahand?‬‬‬
Poskytujete zľavu pre študentov? ‫-----ه د--شج-ها-تخف-ف-می----د-‬ ‫___ ب_ د_______ ت____ م_______ ‫-ی- ب- د-ن-ج-ه- ت-ف-ف م-‌-ه-د-‬ -------------------------------- ‫آیا به دانشجوها تخفیف می‌دهند؟‬ 0
‫a-ya -e da-nes-j-oh----a-h-if-mi--a--n---‬‬ ‫____ b_ d____________ t______ m____________ ‫-a-a b- d-a-e-h-o-h-a t-k-f-f m---a-a-d-‬-‬ -------------------------------------------- ‫aaya be daaneshjoohaa takhfif mi-dahand?‬‬‬
Čo je to za budovu? ‫ای- چ--جو--س-خت-ا-ی --ت؟‬ ‫___ چ_ ج__ س_______ ا____ ‫-ی- چ- ج-ر س-خ-م-ن- ا-ت-‬ -------------------------- ‫این چه جور ساختمانی است؟‬ 0
‫---c-e -o-- sa--h--ma--i -s--‬‬‬ ‫__ c__ j___ s___________ a______ ‫-n c-e j-o- s-a-h-e-a-n- a-t-‬-‬ --------------------------------- ‫in che joor saakhtemaani ast?‬‬‬
Aká stará je tá budova? ‫قد-ت-ا-ن-بنا چ----است-‬ ‫____ ا__ ب__ چ___ ا____ ‫-د-ت ا-ن ب-ا چ-د- ا-ت-‬ ------------------------ ‫قدمت این بنا چقدر است؟‬ 0
‫-had--t-------aa------a-r--st?‬-‬ ‫_______ i_ b____ c_______ a______ ‫-h-d-a- i- b-n-a c-e-h-d- a-t-‬-‬ ---------------------------------- ‫ghadmat in banaa cheghadr ast?‬‬‬
Kto postavil tú budovu? ‫ک---ی- س-خ-م----- بنا -رده-است---اخ-ه--س-)؟‬ ‫__ ا__ س______ ر_ ب__ ک___ ا__ (_____ ا_____ ‫-ی ا-ن س-خ-م-ن ر- ب-ا ک-د- ا-ت (-ا-ت- ا-ت-؟- --------------------------------------------- ‫کی این ساختمان را بنا کرده است (ساخته است)؟‬ 0
‫-ei-i--s---htem--n -a----a- -----h---t -s----teh ast--‬-‬ ‫___ i_ s__________ r_ b____ k_____ a__ (________ a_______ ‫-e- i- s-a-h-e-a-n r- b-n-a k-r-e- a-t (-a-k-t-h a-t-?-‬- ---------------------------------------------------------- ‫kei in saakhtemaan ra banaa kardeh ast (saakhteh ast)?‬‬‬
Zaujímam sa o architektúru. ‫-ن ب--مع-ا----لا-ه----م.‬ ‫__ ب_ م_____ ع____ م_____ ‫-ن ب- م-م-ر- ع-ا-ه م-د-.- -------------------------- ‫من به معماری علاقه مندم.‬ 0
‫--n--------ar- a-----------------‬ ‫___ b_ m______ a_______ m_________ ‫-a- b- m-m-a-i a-a-g-e- m-n-a-.-‬- ----------------------------------- ‫man be memaari alaagheh mandam.‬‬‬
Zaujímam sa o umenie. ‫-ن--لاقه--ند -ه-ه-- ---م-‬ ‫__ ع____ م__ ب_ ه__ ه_____ ‫-ن ع-ا-ه م-د ب- ه-ر ه-ت-.- --------------------------- ‫من علاقه مند به هنر هستم.‬ 0
‫-a----aa--eh m-n- b---o-a- ha-----‬‬‬ ‫___ a_______ m___ b_ h____ h_________ ‫-a- a-a-g-e- m-n- b- h-n-r h-s-a-.-‬- -------------------------------------- ‫man alaagheh mand be honar hastam.‬‬‬
Zaujímam sa o maliarstvo. ‫من-عل--ه م-- ب- نق-------م.‬ ‫__ ع____ م__ ب_ ن____ ه_____ ‫-ن ع-ا-ه م-د ب- ن-ا-ی ه-ت-.- ----------------------------- ‫من علاقه مند به نقاشی هستم.‬ 0
‫m-n a--a-h-h-m--- be-na---a--i h-s------‬ ‫___ a_______ m___ b_ n________ h_________ ‫-a- a-a-g-e- m-n- b- n-g-a-s-i h-s-a-.-‬- ------------------------------------------ ‫man alaagheh mand be naghaashi hastam.‬‬‬

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...