Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   uk Екскурсія до міста

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

42 [сорок два]

42 [sorok dva]

Екскурсія до міста

Ekskursiya do mista

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? Чи ----рит-й pи--к--онед-л-? Ч_ в________ p____ щ________ Ч- в-д-р-т-й p-н-к щ-н-д-л-? ---------------------------- Чи відкритий pинок щонеділі? 0
Ch----d-r-ty-- -y-o- s-c--ne--li? C__ v________ p____ s___________ C-y v-d-r-t-y- p-n-k s-c-o-e-i-i- --------------------------------- Chy vidkrytyy̆ pynok shchonedili?
Je veľtrh otvorený každý pondelok? Чи--і--р-тий-Ярма-ок--оп--еділка Ч_ в________ Я______ щ__________ Ч- в-д-р-т-й Я-м-р-к щ-п-н-д-л-а -------------------------------- Чи відкритий Ярмарок щопонеділка 0
C-y -idkr--y-- -a-m--ok s---o--n---lka C__ v________ Y_______ s_____________ C-y v-d-r-t-y- Y-r-a-o- s-c-o-o-e-i-k- -------------------------------------- Chy vidkrytyy̆ Yarmarok shchoponedilka
Je výstava otvorená každý utorok? Ч--відкри---вис--вк- щ--і------? Ч_ в_______ в_______ щ__________ Ч- в-д-р-т- в-с-а-к- щ-в-в-і-к-? -------------------------------- Чи відкрита виставка щовівтірка? 0
Ch--v-d-ry-------av-a--h---v-v-i--a? C__ v_______ v_______ s_____________ C-y v-d-r-t- v-s-a-k- s-c-o-i-t-r-a- ------------------------------------ Chy vidkryta vystavka shchovivtirka?
Je zoo otvorené každú stredu? Чи-від-р--ий-з---ар--щос--еди? Ч_ в________ з______ щ________ Ч- в-д-р-т-й з-о-а-к щ-с-р-д-? ------------------------------ Чи відкритий зоопарк щосереди? 0
Ch- v-d-r-t-y-----p--k s-cho--re--? C__ v________ z______ s___________ C-y v-d-r-t-y- z-o-a-k s-c-o-e-e-y- ----------------------------------- Chy vidkrytyy̆ zoopark shchoseredy?
Je múzeum otvorené každý štvrtok? Ч- ві-----ий-муз-й--оч--ве-г-? Ч_ в________ м____ щ__________ Ч- в-д-р-т-й м-з-й щ-ч-т-е-г-? ------------------------------ Чи відкритий музей щочетверга? 0
Ch--vi--r--y-- --ze-̆ -hchoc-e--e-h-? C__ v________ m____ s______________ C-y v-d-r-t-y- m-z-y- s-c-o-h-t-e-h-? ------------------------------------- Chy vidkrytyy̆ muzey̆ shchochetverha?
Je galéria otvorená každý piatok? Ч- -і---ит- --ле-ея -о-’-т-иці? Ч_ в_______ г______ щ__________ Ч- в-д-р-т- г-л-р-я щ-п-я-н-ц-? ------------------------------- Чи відкрита галерея щоп’ятниці? 0
C-- v-dkryt- --l--eya-shch-p-y-tnyts-? C__ v_______ h_______ s_______________ C-y v-d-r-t- h-l-r-y- s-c-o-'-a-n-t-i- -------------------------------------- Chy vidkryta halereya shchop'yatnytsi?
Môže sa tu fotografovať? Ч- ----а -от--рафу----? Ч_ м____ ф_____________ Ч- м-ж-а ф-т-г-а-у-а-и- ----------------------- Чи можна фотографувати? 0
C-y m----a--oto---fuv-t-? C__ m_____ f_____________ C-y m-z-n- f-t-h-a-u-a-y- ------------------------- Chy mozhna fotohrafuvaty?
Musí sa platiť vstupné? Чи-по--і--- плат--- -а в-ід? Ч_ п_______ п______ з_ в____ Ч- п-т-і-н- п-а-и-и з- в-і-? ---------------------------- Чи потрібно платити за вхід? 0
C-y--ot----o -lat--y -a -k---? C__ p_______ p______ z_ v_____ C-y p-t-i-n- p-a-y-y z- v-h-d- ------------------------------ Chy potribno platyty za vkhid?
Koľko stojí vstupné? С-іл------шт-- ----? С______ к_____ в____ С-і-ь-и к-ш-у- в-і-? -------------------- Скільки коштує вхід? 0
Ski-ʹky -oshtu-- --hi-? S______ k_______ v_____ S-i-ʹ-y k-s-t-y- v-h-d- ----------------------- Skilʹky koshtuye vkhid?
Poskytujete zľavu pre skupiny? Ч----знижк- для-гр--? Ч_ є з_____ д__ г____ Ч- є з-и-к- д-я г-у-? --------------------- Чи є знижка для груп? 0
Ch- y--z--z-ka -----h---? C__ y_ z______ d___ h____ C-y y- z-y-h-a d-y- h-u-? ------------------------- Chy ye znyzhka dlya hrup?
Poskytujete zľavu pre deti? Чи----н--к----я----е-? Ч_ є з_____ д__ д_____ Ч- є з-и-к- д-я д-т-й- ---------------------- Чи є знижка для дітей? 0
C---------zhka-dly- --t--̆? C__ y_ z______ d___ d_____ C-y y- z-y-h-a d-y- d-t-y-? --------------------------- Chy ye znyzhka dlya ditey̆?
Poskytujete zľavu pre študentov? Ч--- -ниж-а---- --у-ен---? Ч_ є з_____ д__ с_________ Ч- є з-и-к- д-я с-у-е-т-в- -------------------------- Чи є знижка для студентів? 0
Ch--ye --yzhka---ya-st--e--i-? C__ y_ z______ d___ s_________ C-y y- z-y-h-a d-y- s-u-e-t-v- ------------------------------ Chy ye znyzhka dlya studentiv?
Čo je to za budovu? Що це за б-д--л-? Щ_ ц_ з_ б_______ Щ- ц- з- б-д-в-я- ----------------- Що це за будівля? 0
Shcho-tse -- --di----? S____ t__ z_ b________ S-c-o t-e z- b-d-v-y-? ---------------------- Shcho tse za budivlya?
Aká stará je tá budova? Ск-л--и-р--ів цій-б--і---? С______ р____ ц__ б_______ С-і-ь-и р-к-в ц-й б-д-в-і- -------------------------- Скільки років цій будівлі? 0
Skil-k----k---t---- b-d--li? S______ r____ t___ b_______ S-i-ʹ-y r-k-v t-i-̆ b-d-v-i- ---------------------------- Skilʹky rokiv tsiy̆ budivli?
Kto postavil tú budovu? Хто ----ду--- цю---д----? Х__ п________ ц_ б_______ Х-о п-б-д-в-в ц- б-д-в-ю- ------------------------- Хто побудував цю будівлю? 0
Kh-- -ob-du------yu -udiv---? K___ p________ t___ b________ K-t- p-b-d-v-v t-y- b-d-v-y-? ----------------------------- Khto pobuduvav tsyu budivlyu?
Zaujímam sa o architektúru. Я---кавл-ся---х-т--т--ою. Я ц________ а____________ Я ц-к-в-ю-я а-х-т-к-у-о-. ------------------------- Я цікавлюся архітектурою. 0
Y---s---v-yu--- --------turo-u. Y_ t___________ a______________ Y- t-i-a-l-u-y- a-k-i-e-t-r-y-. ------------------------------- YA tsikavlyusya arkhitekturoyu.
Zaujímam sa o umenie. Я цікавлюся-мист-цтво-. Я ц________ м__________ Я ц-к-в-ю-я м-с-е-т-о-. ----------------------- Я цікавлюся мистецтвом. 0
YA--------------m-stet-t-o-. Y_ t___________ m___________ Y- t-i-a-l-u-y- m-s-e-s-v-m- ---------------------------- YA tsikavlyusya mystetstvom.
Zaujímam sa o maliarstvo. Я----а--юс- жив-пи--м. Я ц________ ж_________ Я ц-к-в-ю-я ж-в-п-с-м- ---------------------- Я цікавлюся живописом. 0
Y--t-ika-lyus-a-zhy---ysom. Y_ t___________ z__________ Y- t-i-a-l-u-y- z-y-o-y-o-. --------------------------- YA tsikavlyusya zhyvopysom.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + ukrajinčina (1-100) MP3 ukrajinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...