Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   ro La discotecă

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [patruzeci şi şase]

La discotecă

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? E--e--------o------es--? E___ l____ l____ a______ E-t- l-b-r l-c-l a-e-t-? ------------------------ Este liber locul acesta? 0
Smiem si k Vám sadnúť? Pot să ----ş-z-l--g- -um-eav-as-ră? P__ s_ m_ a___ l____ d_____________ P-t s- m- a-e- l-n-ă d-m-e-v-a-t-ă- ----------------------------------- Pot să mă aşez lângă dumneavoastră? 0
Iste. Cu p--c---. C_ p_______ C- p-ă-e-e- ----------- Cu plăcere. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Cum-vi-se--------zic-? C__ v_ s_ p___ m______ C-m v- s- p-r- m-z-c-? ---------------------- Cum vi se pare muzica? 0
Je trochu hlasná. Un --- ---- tare. U_ p__ p___ t____ U- p-c p-e- t-r-. ----------------- Un pic prea tare. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Da--f-r-aţi------ă-f--r-- --ne. D__ f_______ c____ f_____ b____ D-r f-r-a-i- c-n-ă f-a-t- b-n-. ------------------------------- Dar formaţia cântă foarte bine. 0
Chodievate sem často? S-nt-ţ- -d---a-ai--? S______ a_____ a____ S-n-e-i a-e-e- a-c-? -------------------- Sunteţi adesea aici? 0
Nie, toto je prvý raz. N-- a--a - -rim--dat-. N__ a___ e p____ d____ N-, a-t- e p-i-a d-t-. ---------------------- Nu, asta e prima dată. 0
Ešte som tu nebol. Nu--m ----f-st ----od--ă a-ci. N_ a_ m__ f___ n________ a____ N- a- m-i f-s- n-c-o-a-ă a-c-. ------------------------------ Nu am mai fost niciodată aici. 0
Zatancujete si? D-n----? D_______ D-n-a-i- -------- Dansaţi? 0
Možno neskôr. Ma--târ--u --ate. M__ t_____ p_____ M-i t-r-i- p-a-e- ----------------- Mai târziu poate. 0
Neviem tak dobre tancovať. N- -t-- s- --ns-z-aş---e--ine. N_ ş___ s_ d_____ a__ d_ b____ N- ş-i- s- d-n-e- a-a d- b-n-. ------------------------------ Nu ştiu să dansez aşa de bine. 0
To je celkom jednoduché. Es-e---a-te s--p--. E___ f_____ s______ E-t- f-a-t- s-m-l-. ------------------- Este foarte simplu. 0
Ukážem Vám to. Vă -răt. V_ a____ V- a-ă-. -------- Vă arăt. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Nu,-m-- -ine-a-tă-ată. N__ m__ b___ a________ N-, m-i b-n- a-t-d-t-. ---------------------- Nu, mai bine altădată. 0
Čakáte na niekoho? Aştept--i -e---n---? A________ p_ c______ A-t-p-a-i p- c-n-v-? -------------------- Aşteptaţi pe cineva? 0
Áno, na môjho priateľa. Da- -e-p--e---u- -eu. D__ p_ p________ m___ D-, p- p-i-t-n-l m-u- --------------------- Da, pe prietenul meu. 0
Tam vzadu už prichádza! Ui-e -ă ---e! U___ c_ v____ U-t- c- v-n-! ------------- Uite că vine! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!