Slovníček fráz

sk Čísla   »   ms Kira

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [tujuh]

Kira

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina malajčina Prehrať Viac
Počítam: S-ya---r-: S___ k____ S-y- k-r-: ---------- Saya kira: 0
jeden, dva, tri s-t-, -------ga s____ d___ t___ s-t-, d-a- t-g- --------------- satu, dua, tiga 0
Počítam do troch. Saya k--- ---g-a tig-. S___ k___ h_____ t____ S-y- k-r- h-n-g- t-g-. ---------------------- Saya kira hingga tiga. 0
Počítam ďalej: Sa---kir-----i: S___ k___ l____ S-y- k-r- l-g-: --------------- Saya kira lagi: 0
štyri, päť, šesť, em---, li-a- en--, e_____ l____ e____ e-p-t- l-m-, e-a-, ------------------ empat, lima, enam, 0
sedem, osem, deväť tuj--, -a---- sembi--n t_____ l_____ s_______ t-j-h- l-p-n- s-m-i-a- ---------------------- tujuh, lapan, sembilan 0
Počítam. S----ki--. S___ k____ S-y- k-r-. ---------- Saya kira. 0
Počítaš. Awak -ira. A___ k____ A-a- k-r-. ---------- Awak kira. 0
Počíta. Dia kir-. D__ k____ D-a k-r-. --------- Dia kira. 0
Jeden. Prvý. Sa--- P---ama. S____ P_______ S-t-. P-r-a-a- -------------- Satu. Pertama. 0
Dva. Druhý. D--- Ked--. D___ K_____ D-a- K-d-a- ----------- Dua. Kedua. 0
Tri. Tretí. T-g-.--et-ga. T____ K______ T-g-. K-t-g-. ------------- Tiga. Ketiga. 0
Štyri. Štvrtý. E-pat--K--mpat. E_____ K_______ E-p-t- K-e-p-t- --------------- Empat. Keempat. 0
Päť. Piaty. L-ma.-Ke----. L____ K______ L-m-. K-l-m-. ------------- Lima. Kelima. 0
Šesť. Šiesty. E-a-- ----am. E____ K______ E-a-. K-e-a-. ------------- Enam. Keenam. 0
Sedem. Siedmy. T-j----K-tu-u-. T_____ K_______ T-j-h- K-t-j-h- --------------- Tujuh. Ketujuh. 0
Osem. Ôsmy. Lapan---e----n. L_____ K_______ L-p-n- K-l-p-n- --------------- Lapan. Kelapan. 0
Deväť. Deviaty. S---il--. K---m-i-a-. S________ K__________ S-m-i-a-. K-s-m-i-a-. --------------------- Sembilan. Kesembilan. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!