Slovníček fráz

sk Čísla   »   ro Numere

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [şapte]

Numere

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Počítam: E--nu-ă-: E_ n_____ E- n-m-r- --------- Eu număr: 0
jeden, dva, tri unu--doi, t--i u___ d___ t___ u-u- d-i- t-e- -------------- unu, doi, trei 0
Počítam do troch. E----m-r p-nă l- ----. E_ n____ p___ l_ t____ E- n-m-r p-n- l- t-e-. ---------------------- Eu număr până la trei. 0
Počítam ďalej: Eu-n--ăr ma--d-p----: E_ n____ m__ d_______ E- n-m-r m-i d-p-r-e- --------------------- Eu număr mai departe: 0
štyri, päť, šesť, pa-r-,--in--, -a-e, p_____ c_____ ş____ p-t-u- c-n-i- ş-s-, ------------------- patru, cinci, şase, 0
sedem, osem, deväť şa-te---pt, ---ă ş_____ o___ n___ ş-p-e- o-t- n-u- ---------------- şapte, opt, nouă 0
Počítam. Eu-num--. E_ n_____ E- n-m-r- --------- Eu număr. 0
Počítaš. T- n-----. T_ n______ T- n-m-r-. ---------- Tu numeri. 0
Počíta. El-n---r-. E_ n______ E- n-m-r-. ---------- El numără. 0
Jeden. Prvý. Un-. Pr-m-l. U___ P______ U-u- P-i-u-. ------------ Unu. Primul. 0
Dva. Druhý. Doi- A- ---l--. D___ A_ d______ D-i- A- d-i-e-. --------------- Doi. Al doilea. 0
Tri. Tretí. T---- -l t-eilea. T____ A_ t_______ T-e-. A- t-e-l-a- ----------------- Trei. Al treilea. 0
Štyri. Štvrtý. P-t--. -l Pa-ru---. P_____ A_ P________ P-t-u- A- P-t-u-e-. ------------------- Patru. Al Patrulea. 0
Päť. Piaty. Ci-ci- -- ---ci--a. C_____ A_ c________ C-n-i- A- c-n-i-e-. ------------------- Cinci. Al cincilea. 0
Šesť. Šiesty. Ş-se--Al ş---l-a. Ş____ A_ ş_______ Ş-s-. A- ş-s-l-a- ----------------- Şase. Al şaselea. 0
Sedem. Siedmy. Şapte--A----pte-e-. Ş_____ A_ ş________ Ş-p-e- A- ş-p-e-e-. ------------------- Şapte. Al şaptelea. 0
Osem. Ôsmy. O--.-Al-o---l-a. O___ A_ o_______ O-t- A- o-t-l-a- ---------------- Opt. Al optulea. 0
Deväť. Deviaty. N--ă. -- -o--lea. N____ A_ n_______ N-u-. A- n-u-l-a- ----------------- Nouă. Al nouălea. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!