Slovníček fráz

sk Čísla   »   ar ‫الأعداد‬

7 [sedem]

Čísla

Čísla

‫7 [سبعة]‬

7 [sbe]

‫الأعداد‬

[al'aedad]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Počítam: ‫--- أ-د-‬ ‫___ أ____ ‫-ن- أ-د-‬ ---------- ‫أنا أعد:‬ 0
a-- 'a-da: a__ '_____ a-a '-e-a- ---------- ana 'aeda:
jeden, dva, tri ‫و---- اثنان--ثل-ث-‬ ‫_____ ا_____ ث_____ ‫-ا-د- ا-ن-ن- ث-ا-ة- -------------------- ‫واحد، اثنان، ثلاثة‬ 0
w---,-at-n-n--t-l--ht w____ a______ t______ w-h-, a-h-a-, t-l-t-t --------------------- wahd, athnan, thlatht
Počítam do troch. ‫-ن- أع- ح-ى-ث-ا---‬ ‫___ أ__ ح__ ث______ ‫-ن- أ-د ح-ى ث-ا-ة-‬ -------------------- ‫أنا أعد حتى ثلاثة.‬ 0
an-a-'aea---h-ta- --alath. a___ '_____ h____ t_______ a-a- '-e-d- h-t-a t-a-a-h- -------------------------- anaa 'aeadu hataa thalath.
Počítam ďalej: ‫---أ---ع ----:‬ ‫__ أ____ ا_____ ‫-ن أ-ا-ع ا-ع-:- ---------------- ‫أن أتابع العد:‬ 0
a-- ----b-e--l-a-: a__ '______ a_____ a-a '-t-b-e a-e-d- ------------------ ana 'utabie alead:
štyri, päť, šesť, ‫أ--عة---م-ة- س-ة‬ ‫______ خ____ س___ ‫-ر-ع-، خ-س-، س-ة- ------------------ ‫أربعة، خمسة، ستة‬ 0
a-b--,--hm--, s-t a_____ k_____ s__ a-b-t- k-m-t- s-t ----------------- arbet, khmst, stt
sedem, osem, deväť ‫----،---ا--ة----ع-‬ ‫_____ ث______ ت____ ‫-ب-ة- ث-ا-ي-، ت-ع-‬ -------------------- ‫سبعة، ثمانية، تسعة‬ 0
sbie-ta, -h---niat---set s_______ t_________ t___ s-i-a-a- t-a-a-i-t- t-e- ------------------------ sbieata, thamaniat, tset
Počítam. ‫أنا -ع-.‬ ‫___ أ____ ‫-ن- أ-د-‬ ---------- ‫أنا أعد.‬ 0
anaa---e-. a___ '____ a-a- '-e-. ---------- anaa 'aed.
Počítaš. ‫-نت---عد --أنت- تع--ن-‬ ‫___ ت__ / أ__ ت______ ‫-ن-َ ت-د / أ-ت- ت-د-ن-‬ ------------------------ ‫أنتَ تعد / أنتِ تعدين.‬ 0
a-t tue--u /---t-ta-----. a__ t_____ / a__ t_______ a-t t-e-d- / a-t t-e-i-a- ------------------------- ant tueadu / ant taedina.
Počíta. ‫هو--عد.‬ ‫__ ي____ ‫-و ي-د-‬ --------- ‫هو يعد.‬ 0
hw -e-. h_ y___ h- y-d- ------- hw yed.
Jeden. Prvý. ‫--ح-- / ال--ل-‬ ‫_____ / ا______ ‫-ا-د- / ا-أ-ل-‬ ---------------- ‫واحد. / الأول.‬ 0
w--hd-. / a-'----. w______ / a_______ w-a-d-. / a-'-w-a- ------------------ waahda. / al'awla.
Dva. Druhý. ‫ا-ن-ن-- ال-ان-.‬ ‫_____ / ا_______ ‫-ث-ا- / ا-ث-ن-.- ----------------- ‫اثنان / الثاني.‬ 0
a---a- --al-h--n-a. a_____ / a_________ a-h-a- / a-t-a-n-a- ------------------- athnan / althaania.
Tri. Tretí. ‫-لا--/-ا-ث---.‬ ‫______ ا_______ ‫-ل-ث-/ ا-ث-ل-.- ---------------- ‫ثلاثة/ الثالث.‬ 0
th--t--t-- a-t--al-h. t_________ a_________ t-l-t-a-a- a-t-a-l-h- --------------------- thlathata/ althaalth.
Štyri. Štvrtý. ‫-ر--ة /--ل-ا--.‬ ‫_____ / ا_______ ‫-ر-ع- / ا-ر-ب-.- ----------------- ‫أربعة / الرابع.‬ 0
a-ib-at /--l-aab--. a______ / a________ a-i-e-t / a-r-a-i-. ------------------- aribeat / alraabie.
Päť. Piaty. ‫-مسة-/ ا-خا-س-‬ ‫____ / ا_______ ‫-م-ة / ا-خ-م-.- ---------------- ‫خمسة / الخامس.‬ 0
k---sat-/ --k-am-a. k______ / a________ k-m-s-t / a-k-a-s-. ------------------- khmisat / alkhamsa.
Šesť. Šiesty. ‫-ت-/ ---اد-.‬ ‫____ ا_______ ‫-ت-/ ا-س-د-.- -------------- ‫ستة/ السادس.‬ 0
stat---alsaa---. s_____ a________ s-a-a- a-s-a-i-. ---------------- stata/ alsaadis.
Sedem. Siedmy. ‫س---/ ---ابع-‬ ‫_____ ا_______ ‫-ب-ة- ا-س-ب-.- --------------- ‫سبعة/ السابع.‬ 0
s-ieata--al-----e. s_______ a________ s-i-a-a- a-s-a-i-. ------------------ sbieata/ alsaabie.
Osem. Ôsmy. ‫ثماني-- ا-ث----‬ ‫_______ ا_______ ‫-م-ن-ة- ا-ث-م-.- ----------------- ‫ثمانية/ الثامن.‬ 0
th--niat-/ -l-h-amn. t_________ a________ t-m-n-a-a- a-t-a-m-. -------------------- thmaniata/ althaamn.
Deväť. Deviaty. ‫تس-ة--ا-تا-ع.‬ ‫_____ ا_______ ‫-س-ة- ا-ت-س-.- --------------- ‫تسعة/ التاسع.‬ 0
ts---t----lt--s-e. t_______ a________ t-i-a-a- a-t-a-i-. ------------------ tsieata/ altaasie.

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!