Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ro Anotimpuri şi vreme

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [şaisprezece]

Anotimpuri şi vreme

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: A---t-- s----ano----u-i--: A______ s___ a____________ A-e-t-a s-n- a-o-i-p-r-l-: -------------------------- Acestea sunt anotimpurile: 0
Jar, leto, p-im-v-ra, -a-a, p_________ v____ p-i-ă-a-a- v-r-, ---------------- primăvara, vara, 0
jeseň a zima. to---a -i ---na. t_____ ş_ i_____ t-a-n- ş- i-r-a- ---------------- toamna şi iarna. 0
Leto je horúce. Vara -s-e -i-rbinte. V___ e___ f_________ V-r- e-t- f-e-b-n-e- -------------------- Vara este fierbinte. 0
V lete svieti slnko. Vara-bat- soar--e. V___ b___ s_______ V-r- b-t- s-a-e-e- ------------------ Vara bate soarele. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. V-ra m-rge- să n- p--mbă- -u p-ăcer-. V___ m_____ s_ n_ p______ c_ p_______ V-r- m-r-e- s- n- p-i-b-m c- p-ă-e-e- ------------------------------------- Vara mergem să ne plimbăm cu plăcere. 0
Zima je chladná. I---- --te---c-. I____ e___ r____ I-r-a e-t- r-c-. ---------------- Iarna este rece. 0
V zime sneží alebo prší. Ia--------e sau p-ouă. I____ n____ s__ p_____ I-r-a n-n-e s-u p-o-ă- ---------------------- Iarna ninge sau plouă. 0
V zime radi zostávame doma. Iar-a--t-- -----ă---- a-as-. I____ s___ c_ p______ a_____ I-r-a s-ă- c- p-ă-e-e a-a-ă- ---------------------------- Iarna stăm cu plăcere acasă. 0
Je chladno. E-te rec-. E___ r____ E-t- r-c-. ---------- Este rece. 0
Prší. P-o-ă. P_____ P-o-ă- ------ Plouă. 0
Fúka vietor. B-t---â-t--. B___ v______ B-t- v-n-u-. ------------ Bate vântul. 0
Je teplo. Es-e---l-. E___ c____ E-t- c-l-. ---------- Este cald. 0
Je slnečno. Este ----rit. E___ î_______ E-t- î-s-r-t- ------------- Este însorit. 0
Je jasno. Est- -e---. E___ s_____ E-t- s-n-n- ----------- Este senin. 0
Aké je dnes počasie? Cu--est- as------re---? C__ e___ a_____ v______ C-m e-t- a-t-z- v-e-e-? ----------------------- Cum este astăzi vremea? 0
Dnes je chladno. Astă-i--s-- rec-. A_____ e___ r____ A-t-z- e-t- r-c-. ----------------- Astăzi este rece. 0
Dnes je teplo. As-ăzi--st- c--d. A_____ e___ c____ A-t-z- e-t- c-l-. ----------------- Astăzi este cald. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!