Fraseboek

af Werk   »   be Праца

55 [vyf en vyftig]

Werk

Werk

55 [пяцьдзесят пяць]

55 [pyats’dzesyat pyats’]

Праца

[Pratsa]

Kies hoe jy die vertaling wil sien:   
Afrikaans Belarussies Speel Meer
Wat is u van beroep? Кім Вы пр---еце? Кім Вы працуеце? К-м В- п-а-у-ц-? ---------------- Кім Вы працуеце? 0
K-m--y pr---u-t--? Kіm Vy pratsuetse? K-m V- p-a-s-e-s-? ------------------ Kіm Vy pratsuetse?
My man is ’n dokter. Мой му---а--р---сі- -----р. Мой муж па прафесіі доктар. М-й м-ж п- п-а-е-і- д-к-а-. --------------------------- Мой муж па прафесіі доктар. 0
M-- muz- p- pr-fe-----okta-. Moy muzh pa prafesіі doktar. M-y m-z- p- p-a-e-і- d-k-a-. ---------------------------- Moy muzh pa prafesіі doktar.
Ek werk deeltyds as ’n verpleegster. Я---а--ю на па-с---к- -едсяс----. Я працую на паўстаўкі медсястрой. Я п-а-у- н- п-ў-т-ў-і м-д-я-т-о-. --------------------------------- Я працую на паўстаўкі медсястрой. 0
Ya---a-s--u-----a-st---і---d---s-roy. Ya pratsuyu na paustaukі medsyastroy. Y- p-a-s-y- n- p-u-t-u-і m-d-y-s-r-y- ------------------------------------- Ya pratsuyu na paustaukі medsyastroy.
Ons sal binnekort ons pensioen ontvang. Ху-ка-м- -ы----м--а пенсі-. Хутка мы выйдзем на пенсію. Х-т-а м- в-й-з-м н- п-н-і-. --------------------------- Хутка мы выйдзем на пенсію. 0
K---k--my-v----e- na-pens---. Khutka my vyydzem na pensіyu. K-u-k- m- v-y-z-m n- p-n-і-u- ----------------------------- Khutka my vyydzem na pensіyu.
Maar die belasting is hoog. Ал- п--а-кі------і-. Але падаткі высокія. А-е п-д-т-і в-с-к-я- -------------------- Але падаткі высокія. 0
A-e --d--k- v------a. Ale padatkі vysokіya. A-e p-d-t-і v-s-k-y-. --------------------- Ale padatkі vysokіya.
En mediese versekering is duur. І-ст----в--не н--выпа-----ва-о-ы д-ра---. І страхаванне на выпадак хваробы дарагое. І с-р-х-в-н-е н- в-п-д-к х-а-о-ы д-р-г-е- ----------------------------------------- І страхаванне на выпадак хваробы дарагое. 0
І--tr-k-a-a--e ----ypa-ak-k-va-oby --r--oe. І strakhavanne na vypadak khvaroby daragoe. І s-r-k-a-a-n- n- v-p-d-k k-v-r-b- d-r-g-e- ------------------------------------------- І strakhavanne na vypadak khvaroby daragoe.
Wat wil jy graag eendag word? К-- -- -очаш-с----? Кім ты хочаш стаць? К-м т- х-ч-ш с-а-ь- ------------------- Кім ты хочаш стаць? 0
K---ty-kho--a-h-s--t--? Kіm ty khochash stats’? K-m t- k-o-h-s- s-a-s-? ----------------------- Kіm ty khochash stats’?
Ek wil graag ’n ingenieur word. Я -ад-- стаць і-жын-р-м. Я жадаю стаць інжынерам. Я ж-д-ю с-а-ь і-ж-н-р-м- ------------------------ Я жадаю стаць інжынерам. 0
Ya -ha-a----t-ts’-іnz-yne--m. Ya zhadayu stats’ іnzhyneram. Y- z-a-a-u s-a-s- і-z-y-e-a-. ----------------------------- Ya zhadayu stats’ іnzhyneram.
Ek wil universiteit toe gaan. Я -адаю -у-ы--а--а -н-в-р---эце. Я жадаю вучыцца ва універсітэце. Я ж-д-ю в-ч-ц-а в- у-і-е-с-т-ц-. -------------------------------- Я жадаю вучыцца ва універсітэце. 0
Ya--h-dayu -------tsa-----nі-ersіtetse. Ya zhadayu vuchytstsa va unіversіtetse. Y- z-a-a-u v-c-y-s-s- v- u-і-e-s-t-t-e- --------------------------------------- Ya zhadayu vuchytstsa va unіversіtetse.
Ek is ’n „intern“. Я ----ты---т. Я практыкант. Я п-а-т-к-н-. ------------- Я практыкант. 0
Ya--raktykan-. Ya praktykant. Y- p-a-t-k-n-. -------------- Ya praktykant.
Ek verdien nie veel nie. Я-за-абл-- -яшм--. Я зарабляю няшмат. Я з-р-б-я- н-ш-а-. ------------------ Я зарабляю няшмат. 0
Y- zarab-------ya-hm--. Ya zarablyayu nyashmat. Y- z-r-b-y-y- n-a-h-a-. ----------------------- Ya zarablyayu nyashmat.
Ek doen my internskap in die buiteland. Я-------жу---акт-к- з- -яжо-. Я праходжу практыку за мяжой. Я п-а-о-ж- п-а-т-к- з- м-ж-й- ----------------------------- Я праходжу практыку за мяжой. 0
Y--p-----dz---p---ty---za---az--y. Ya prakhodzhu praktyku za myazhoy. Y- p-a-h-d-h- p-a-t-k- z- m-a-h-y- ---------------------------------- Ya prakhodzhu praktyku za myazhoy.
Dit is my baas. Г-т- -ой--ач---н--. Гэта мой начальнік. Г-т- м-й н-ч-л-н-к- ------------------- Гэта мой начальнік. 0
Ge---mo--n-ch-l’nі-. Geta moy nachal’nіk. G-t- m-y n-c-a-’-і-. -------------------- Geta moy nachal’nіk.
Ek het gawe kollegas. У --не --ыемны-------і. У мяне прыемныя калегі. У м-н- п-ы-м-ы- к-л-г-. ----------------------- У мяне прыемныя калегі. 0
U-myane-p-y---yya --leg-. U myane pryemnyya kalegі. U m-a-e p-y-m-y-a k-l-g-. ------------------------- U myane pryemnyya kalegі.
Smiddags gaan ons altyd kroeg toe. У аб-д-м-------д----д-і- у ст---ўк-. У абед мы заўсёды ходзім у сталоўку. У а-е- м- з-ў-ё-ы х-д-і- у с-а-о-к-. ------------------------------------ У абед мы заўсёды ходзім у сталоўку. 0
U ---d--y zau--dy---od----- --a-----. U abed my zausedy khodzіm u stalouku. U a-e- m- z-u-e-y k-o-z-m u s-a-o-k-. ------------------------------------- U abed my zausedy khodzіm u stalouku.
Ek is op soek na werk. Я-ш---ю-м-с-а---ацы. Я шукаю месца працы. Я ш-к-ю м-с-а п-а-ы- -------------------- Я шукаю месца працы. 0
Y--s----yu-mes-sa pra--y. Ya shukayu mestsa pratsy. Y- s-u-a-u m-s-s- p-a-s-. ------------------------- Ya shukayu mestsa pratsy.
Ek is al ’n jaar werkloos. Я-ўж- год-б-сп-а-оўн-. Я ўжо год беспрацоўны. Я ў-о г-д б-с-р-ц-ў-ы- ---------------------- Я ўжо год беспрацоўны. 0
Y---z-- -o- -e-prat--uny. Ya uzho god bespratsouny. Y- u-h- g-d b-s-r-t-o-n-. ------------------------- Ya uzho god bespratsouny.
Daar is te veel werklose mense in dié land. У --т-й-кр------ана----ш-а- -есп--ц----х. У гэтай краіне занадта шмат беспрацоўных. У г-т-й к-а-н- з-н-д-а ш-а- б-с-р-ц-ў-ы-. ----------------------------------------- У гэтай краіне занадта шмат беспрацоўных. 0
U-get-y-kr-і-e-z-n--ta--h-at -e--ra--o-nyk-. U getay kraіne zanadta shmat bespratsounykh. U g-t-y k-a-n- z-n-d-a s-m-t b-s-r-t-o-n-k-. -------------------------------------------- U getay kraіne zanadta shmat bespratsounykh.

Herinnering het taal nodig

Die meeste mense onthou hul eerste skooldag. Maar hulle onthou nie meer wat vooraf gebeur het nie. Ons kan byna niks van ons eerste lewensjare onthou nie. Maar hoekom is dit so? Hoekom kan ons nie onthou wat ons as babas beleef het nie? Die rede is in ons ontwikkeling. Taal en herinnering ontwikkel omtrent tegelyk. En om iets te kan onthou, het ’n mens taal nodig. Dit beteken hy moet woorde hê vir wat hy beleef. Wetenskaplikes het verskeie toets op kinders gedoen. So het hulle ’n interessante ontdekking gemaak. Sodra kinders leer praat, vergeet hulle alles wat vooraf gebeur het. Die begin van taal is dus ook die begin van herinneringe. Kinders leer besonder baie in die eerste drie jaar van hul lewe. Hulle beleef elke dag nuwe dinge. Op dié ouderdom het hulle ook baie belangrike ervarings. Dit gaan nietemin alles verlore. Sielkundiges noem dié verskynsel kindergeheueverlies. Net dinge wat die kinders kan noem, bly oor. Die outobiografiese geheue behou persoonlike ervarings. Dit werk soos ’n dagboek. Alles wat in ons lewe belangrik is, word daarin bewaar. So vorm die outobiografiese geheue ons identiteit. Sy ontwikkeling hang egter daarvan af dat ’n moedertaal geleer word. Ons kan ook net deur taal ons herinneringe aktiveer. Die dinge wat ons as babas geleer het, is natuurlik nie regtig weg nie. Hulle word iewers in ons brein bewaar. Maar ons kan hulle nie meer oproep nie – tog jammer, of hoe?