Slovníček fráz

sk Rodina   »   fa ‫خانواده‬

2 [dva]

Rodina

Rodina

‫2 [دو]‬

2 [do]

‫خانواده‬

[khânevâde]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina perzština Prehrať Viac
starý otec ‫پ--ب--گ‬ ‫________ ‫-د-ب-ر-‬ --------- ‫پدربزرگ‬ 0
pe-a------rg p____ b_____ p-d-r b-z-r- ------------ pedar bozorg
stará mama ‫ما-رب---‬ ‫_________ ‫-ا-ر-ز-گ- ---------- ‫مادربزرگ‬ 0
mâdar ---org m____ b_____ m-d-r b-z-r- ------------ mâdar bozorg
on a ona ‫-- -پ-ربزرگ) - -و (---ر-ز-گ)‬ ‫__ (________ و ا_ (__________ ‫-و (-د-ب-ر-) و ا- (-ا-ر-ز-گ-‬ ------------------------------ ‫او (پدربزرگ) و او (مادربزرگ)‬ 0
o- -pe--r -o--rg---- ------d----o--r-) o_ (_____ b______ v_ o_ (_____ b______ o- (-e-a- b-z-r-) v- o- (-â-a- b-z-r-) -------------------------------------- oo (pedar bozorg) va oo (mâdar bozorg)
otec ‫پ--‬ ‫____ ‫-د-‬ ----- ‫پدر‬ 0
ped-r p____ p-d-r ----- pedar
matka ‫-ادر‬ ‫_____ ‫-ا-ر- ------ ‫مادر‬ 0
mâdar m____ m-d-r ----- mâdar
on a ona ‫-و-(پ-ر- - ا- ---در-‬ ‫__ (____ و ا_ (______ ‫-و (-د-) و ا- (-ا-ر-‬ ---------------------- ‫او (پدر) و او (مادر)‬ 0
o- ---da-- ----o ---dar) o_ (______ v_ o_ (______ o- (-e-a-) v- o- (-â-a-) ------------------------ oo (pedar) va oo (mâdar)
syn ‫--ر‬ ‫____ ‫-س-‬ ----- ‫پسر‬ 0
p---r p____ p-s-r ----- pesar
dcéra ‫-خ-ر‬ ‫_____ ‫-خ-ر- ------ ‫دختر‬ 0
dokhtar d______ d-k-t-r ------- dokhtar
on a ona ‫ا- (--ر)-- ا--(--تر)‬ ‫__ (____ و ا_ (______ ‫-و (-س-) و ا- (-خ-ر-‬ ---------------------- ‫او (پسر) و او (دختر)‬ 0
o- (p--a---v- -- (-ok-t--) o_ (______ v_ o_ (________ o- (-e-a-) v- o- (-o-h-a-) -------------------------- oo (pesar) va oo (dokhtar)
brat ‫--ا-ر‬ ‫______ ‫-ر-د-‬ ------- ‫برادر‬ 0
b-r-d-r b______ b-r-d-r ------- barâdar
sestra ‫خوا-ر‬ ‫______ ‫-و-ه-‬ ------- ‫خواهر‬ 0
k-âhar k_____ k-â-a- ------ khâhar
on a ona ‫-و--ب---ر--و -و-(-وا-ر-‬ ‫__ (______ و ا_ (_______ ‫-و (-ر-د-) و ا- (-و-ه-)- ------------------------- ‫او (برادر) و او (خواهر)‬ 0
o---b--âd--- v--oo ----h-r) o_ (________ v_ o_ (_______ o- (-a-â-a-) v- o- (-h-h-r- --------------------------- oo (barâdar) va oo (khâhar)
strýko ‫ع-و- -ایی‬ ‫____ د____ ‫-م-، د-ی-‬ ----------- ‫عمو، دایی‬ 0
am-- -âee a___ d___ a-u- d-e- --------- amu, dâee
teta ‫-م-،-خال-‬ ‫____ خ____ ‫-م-، خ-ل-‬ ----------- ‫عمه، خاله‬ 0
am--,-k---e a____ k____ a-m-, k-â-e ----------- amme, khâle
on a ona ‫-------،-د---)-و----(-ال-- -م--‬ ‫__ (____ د____ و ا_ (_____ ع____ ‫-و (-م-، د-ی-) و ا- (-ا-ه- ع-ه-‬ --------------------------------- ‫او (عمو، دایی) و او (خاله، عمه)‬ 0
oo----u, d--e)--a oo (kh-l-- -mm-) o_ (____ d____ v_ o_ (______ a____ o- (-m-, d-e-) v- o- (-h-l-, a-m-) ---------------------------------- oo (amu, dâee) va oo (khâle, amme)
Sme rodina. ‫م- -- خانو-د-----ی-.‬ ‫__ ی_ خ______ ه______ ‫-ا ی- خ-ن-ا-ه ه-ت-م-‬ ---------------------- ‫ما یک خانواده هستیم.‬ 0
m--yek khâ-ev-d---asti-. m_ y__ k________ h______ m- y-k k-â-e-â-e h-s-i-. ------------------------ mâ yek khânevâde hastim.
Rodina nie je malá. ‫ا-- -خا---د---و-ک-ن-س-.‬ ‫___ ‫_______ ک___ ن_____ ‫-ی- ‫-ا-و-د- ک-چ- ن-س-.- ------------------------- ‫این ‫خانواده کوچک نیست.‬ 0
khân--âde -----k --s-. k________ k_____ n____ k-â-e-â-e k-c-a- n-s-. ---------------------- khânevâde kuchak nist.
Rodina je veľká. ‫ای- ‫خ-نو--ه-بز-------‬ ‫___ ‫_______ ب___ ا____ ‫-ی- ‫-ا-و-د- ب-ر- ا-ت-‬ ------------------------ ‫این ‫خانواده بزرگ است.‬ 0
k-â--v--e-----rg -st. k________ b_____ a___ k-â-e-â-e b-z-r- a-t- --------------------- khânevâde bozorg ast.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + perzština (1-100) MP3 perzština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...