Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 1   »   he ‫שייכות 1‬

66 [šesťdesiatšesť]

Privlastňovacie zámená 1

Privlastňovacie zámená 1

‫66 [שישים ושש]‬

66 [shishim w'shesh]

‫שייכות 1‬

shayakhut 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
ja – môj ‫א-י ---לי‬ ‫___ – ש___ ‫-נ- – ש-י- ----------- ‫אני – שלי‬ 0
a-i-- -h-li a__ – s____ a-i – s-e-i ----------- ani – sheli
Nemôžem nájsť svoj kľúč. ‫אני -א-מו---/ ---ת----ת--של-.‬ ‫___ ל_ מ___ / ת א_ ה____ ש____ ‫-נ- ל- מ-צ- / ת א- ה-פ-ח ש-י-‬ ------------------------------- ‫אני לא מוצא / ת את המפתח שלי.‬ 0
a-i lo---ts--mo---t -- -am-ft-a- s-el-. a__ l_ m___________ e_ h________ s_____ a-i l- m-t-e-m-t-e- e- h-m-f-e-x s-e-i- --------------------------------------- ani lo motse/motset et hamafteax sheli.
Nemôžem nájsť svoj cestovný lístok. ‫אני -א -וצא-/---את---טי--הנס-ע- ---.‬ ‫___ ל_ מ___ / ת א_ כ____ ה_____ ש____ ‫-נ- ל- מ-צ- / ת א- כ-ט-ס ה-ס-ע- ש-י-‬ -------------------------------------- ‫אני לא מוצא / ת את כרטיס הנסיעה שלי.‬ 0
ani -o-m------ots----t ka-tis-h-ne-i-ah --e-i. a__ l_ m___________ e_ k_____ h________ s_____ a-i l- m-t-e-m-t-e- e- k-r-i- h-n-s-'-h s-e-i- ---------------------------------------------- ani lo motse/motset et kartis hanesi'ah sheli.
ty – tvoj ‫-- --- --שלך‬ ‫__ / ה – ש___ ‫-ת / ה – ש-ך- -------------- ‫את / ה – שלך‬ 0
th/- - -he-kha/sh--akh t___ – s______________ t-/- – s-e-k-a-s-e-a-h ---------------------- th/t – shelkha/shelakh
Našiel si už svoje kľúče? ‫מ--ת-א--ה-פ-ח-של-?‬ ‫____ א_ ה____ ש____ ‫-צ-ת א- ה-פ-ח ש-ך-‬ -------------------- ‫מצאת את המפתח שלך?‬ 0
ma-sa-t---at-a't e---a-a-t------elkha-shel---? m_______________ e_ h________ s_______________ m-t-a-t-/-a-s-'- e- h-m-f-e-x s-e-k-a-s-e-a-h- ---------------------------------------------- matsa'ta/matsa't et hamafteax shelkha/shelakh?
Našiel si už svoje cestovné lístky? ‫-צ-ת ------י--ה----ה----?‬ ‫____ א_ כ____ ה_____ ש____ ‫-צ-ת א- כ-ט-ס ה-ס-ע- ש-ך-‬ --------------------------- ‫מצאת את כרטיס הנסיעה שלך?‬ 0
ma--a----m-ts------ -a-ti----n----a- she------he-akh? m_______________ e_ k_____ h________ s_______________ m-t-a-t-/-a-s-'- e- k-r-i- h-n-s-'-h s-e-k-a-s-e-a-h- ----------------------------------------------------- matsa'ta/matsa't et kartis hanesi'ah shelkha/shelakh?
on – jeho ‫-וא-- -ל-‬ ‫___ – ש___ ‫-ו- – ש-ו- ----------- ‫הוא – שלו‬ 0
h--– s--lo h_ – s____ h- – s-e-o ---------- hu – shelo
Vieš, kde je jeho kľúč? ‫-- /-ה-י--ע - ת -יפ--ה--תח -ל--‬ ‫__ / ה י___ / ת א___ ה____ ש____ ‫-ת / ה י-ד- / ת א-פ- ה-פ-ח ש-ו-‬ --------------------------------- ‫את / ה יודע / ת איפה המפתח שלו?‬ 0
ata-/-------'a/-o-e'-t ey-o- h---f-eax -he-o? a______ y_____________ e____ h________ s_____ a-a-/-t y-d-'-/-o-e-a- e-f-h h-m-f-e-x s-e-o- --------------------------------------------- atah/at yode'a/yode'at eyfoh hamafteax shelo?
Vieš, kde je jeho cestovný lístok? ‫את-/ - י--ע /-ת א----כ---- --ס-ע----ו?‬ ‫__ / ה י___ / ת א___ כ____ ה_____ ש____ ‫-ת / ה י-ד- / ת א-פ- כ-ט-ס ה-ס-ע- ש-ו-‬ ---------------------------------------- ‫את / ה יודע / ת איפה כרטיס הנסיעה שלו?‬ 0
at---at yo--'a/yo-e'-t-ey-oh ka-ti---a--si--h-sh-l-? a______ y_____________ e____ k_____ h________ s_____ a-a-/-t y-d-'-/-o-e-a- e-f-h k-r-i- h-n-s-'-h s-e-o- ---------------------------------------------------- atah/at yode'a/yode'at eyfoh kartis hanesi'ah shelo?
ona – jej ‫היא---ש--‬ ‫___ – ש___ ‫-י- – ש-ה- ----------- ‫היא – שלה‬ 0
h- ---he-ah h_ – s_____ h- – s-e-a- ----------- hi – shelah
Jej peniaze sú preč. ‫-כסף--לה אב-.‬ ‫____ ש__ א____ ‫-כ-ף ש-ה א-ד-‬ --------------- ‫הכסף שלה אבד.‬ 0
h-k--ef--he--h av-d. h______ s_____ a____ h-k-s-f s-e-a- a-a-. -------------------- hakesef shelah avad.
A jej kreditná karta je tiež preč. ‫--ר-יס ----א--של--א----ם כ-.‬ ‫______ ה_____ ש__ א__ ג_ כ___ ‫-כ-ט-ס ה-ש-א- ש-ה א-ד ג- כ-.- ------------------------------ ‫וכרטיס האשראי שלה אבד גם כן.‬ 0
w---rt----a'--hra-y--he-a-----d-gam---n. w_______ h_________ s_____ a___ g__ k___ w-k-r-i- h-'-s-r-'- s-e-a- a-a- g-m k-n- ---------------------------------------- w'kartis ha'ashra'y shelah avad gam ken.
my – náš, naša, naše ‫-נ--- --של-ו‬ ‫_____ – ש____ ‫-נ-נ- – ש-נ-‬ -------------- ‫אנחנו – שלנו‬ 0
anax-u-- ----a-u a_____ – s______ a-a-n- – s-e-a-u ---------------- anaxnu – shelanu
Náš dedko je chorý. ‫סב--ש------ל--‬ ‫___ ש___ ח_____ ‫-ב- ש-נ- ח-ל-.- ---------------- ‫סבא שלנו חולה.‬ 0
s--a -hel--u-xol-h. s___ s______ x_____ s-b- s-e-a-u x-l-h- ------------------- saba shelanu xoleh.
Naša babka je zdravá. ‫ס--א של-ו-בר-א-.‬ ‫____ ש___ ב______ ‫-ב-א ש-נ- ב-י-ה-‬ ------------------ ‫סבתא שלנו בריאה.‬ 0
s--t--s-elanu b-i-ah. s____ s______ b______ s-v-a s-e-a-u b-i-a-. --------------------- savta shelanu bri'ah.
vy – váš, vaša, vaše ‫א-- --ן-–-שלכם /-ן‬ ‫___ / ן – ש___ / ן_ ‫-ת- / ן – ש-כ- / ן- -------------------- ‫אתם / ן – שלכם / ן‬ 0
a-e-/at-n-– s-e--khem----la--en a________ – s__________________ a-e-/-t-n – s-e-a-h-m-s-e-a-h-n ------------------------------- atem/aten – shelakhem/shelakhen
Deti, kde je váš ocko? ‫י-ד-ם /-ות- -יפ----- --כם / --‬ ‫_____ / ו__ א___ א__ ש___ / ן__ ‫-ל-י- / ו-, א-פ- א-א ש-כ- / ן-‬ -------------------------------- ‫ילדים / ות, איפה אבא שלכם / ן?‬ 0
yel---m/y-la--t- e-fo--a-a s---a----/sh-l-k--n? y_______________ e____ a__ s___________________ y-l-d-m-y-l-d-t- e-f-h a-a s-e-a-h-m-s-e-a-h-n- ----------------------------------------------- yeladim/yeladot, eyfoh aba shelakhem/shelakhen?
Deti, kde je vaša mamička? ‫--די--/ -ת---י-ה---- ש-כם / ן-‬ ‫_____ / ו__ א___ א__ ש___ / ן__ ‫-ל-י- / ו-, א-פ- א-א ש-כ- / ן-‬ -------------------------------- ‫ילדים / ות, איפה אמא שלכם / ן?‬ 0
y--a-----e------ -yfo--im--sh-lak--m/-h--a--en? y_______________ e____ i__ s___________________ y-l-d-m-y-l-d-t- e-f-h i-a s-e-a-h-m-s-e-a-h-n- ----------------------------------------------- yeladim/yeladot, eyfoh ima shelakhem/shelakhen?

Kreatívny jazyk

Kreativita je v súčasnosti dôležitým pojmom. Každý chce byť kreatívny. Pretože kreatívni ľudia sa považujú za inteligentných. Aj náš jazyk by mal byť kreatívny. V dávnejších dobách sa ľudia snažili hovoriť čo najspisovnejšie. Dnes sa ľudia snažia hovoriť čo najkreatívnejšie. Dobrým príkladom sú reklama a médiá. Ukazujú nám, ako sa dá s jazykom hrať. V posledných 50 rokoch sa kladie na kreativitu stále väčší dôraz. Začali sa ňou zaoberať dokonca aj výskumy. Psychológovia, filozofi a pedagógovia skúmajú rôzne kreatívne procesy. Kreativita znamená schopnosť vytvoriť niečo nové. Takže kreatívny rečník vytvára nové lingvistické tvary. Môžu to byť slová alebo gramatické štruktúry. Štúdiom kreatívneho jazyka môžu jazykovedci zistiť, ako sa jazyk mení. Nie každý však novým jazykovým prvkom rozumie. Aby ste pochopili kreatívny jazyk, musíte mať určité znalosti. Musíte vedieť, ako jazyk funguje. A musíte tiež poznať svet, v ktorom daný rečník žije. Až potom pochopíte, čo vám chce povedať. Príkladom je slang mládeže. Deti a mladí ľudia stále vymýšľajú nové pojmy. Dospelí im často nerozumejú. Vyšli dokonca už slovníky, ktoré slang mládeže vysvetľujú. Tie sú však spravidla už o generáciu dozadu! Kreatívny jazyk sa ale dá naučiť. Inštruktori za týmto účelom organizujú rôzne kurzy. Najdôležitejším pravidlom je: počúvaj svoj vnútorný hlas!