Slovníček fráz

sk Osoby   »   gu વ્યક્તિઓ

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [એક]

1 [Ēka]

વ્યક્તિઓ

[vyakti'ō]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gudžarátčina Prehrať Viac
ja આ- આ_ આ- -- આઈ 0
ā-a-o-;ī ā_______ ā-a-o-;- -------- ā'ī
ja a ty હ-ં-અને તું હું અ_ તું હ-ં અ-ે ત-ં ----------- હું અને તું 0
h-ṁ -nē-tuṁ h__ a__ t__ h-ṁ a-ē t-ṁ ----------- huṁ anē tuṁ
my obaja / my obidve અમે-બંને અ_ બં_ અ-ે બ-ન- -------- અમે બંને 0
amē ba-nē a__ b____ a-ē b-n-ē --------- amē bannē
on -ે તે ત- -- તે 0
t- t_ t- -- tē
on a ona તે -ન---ેણી તે અ_ તે_ ત- અ-ે ત-ણ- ----------- તે અને તેણી 0
tē-an----ṇī t_ a__ t___ t- a-ē t-ṇ- ----------- tē anē tēṇī
oni obaja / ony obidve તે- બંને તે_ બં_ ત-ઓ બ-ન- -------- તેઓ બંને 0
tē&-----ō--annē t________ b____ t-&-p-s-ō b-n-ē --------------- tē'ō bannē
muž મા-સ મા__ મ-ણ- ---- માણસ 0
m-ṇ-sa m_____ m-ṇ-s- ------ māṇasa
žena મહ-લા મ__ મ-િ-ા ----- મહિલા 0
mahi-ā m_____ m-h-l- ------ mahilā
dieťa બ-ળક બા__ બ-ળ- ---- બાળક 0
bāḷ-ka b_____ b-ḷ-k- ------ bāḷaka
rodina પ--વ-ર પ___ પ-ી-ા- ------ પરીવાર 0
p-r--āra p_______ p-r-v-r- -------- parīvāra
moja rodina મ---ં -ુટુ-બ મા_ કુ__ મ-ર-ં ક-ટ-ં- ------------ મારું કુટુંબ 0
mār-- k----ba m____ k______ m-r-ṁ k-ṭ-m-a ------------- māruṁ kuṭumba
Moja rodina je tu. મા-ો પ----ર--------. મા_ પ___ અ_ છે_ મ-ર- પ-િ-ા- અ-ી- છ-. -------------------- મારો પરિવાર અહીં છે. 0
m-rō pa------ --īṁ-ch-. m___ p_______ a___ c___ m-r- p-r-v-r- a-ī- c-ē- ----------------------- mārō parivāra ahīṁ chē.
Ja som tu. હ- -હિ---છ-. હુ અ__ છુ_ હ- અ-િ-ા છ-. ------------ હુ અહિયા છુ. 0
H--a-i-ā c-u. H_ a____ c___ H- a-i-ā c-u- ------------- Hu ahiyā chu.
Ty si tu. ત-ે અહ--યા -ો. ત_ અ__ છો_ ત-ે અ-િ-ય- છ-. -------------- તમે અહિંયા છો. 0
T-mē --inyā ch-. T___ a_____ c___ T-m- a-i-y- c-ō- ---------------- Tamē ahinyā chō.
On je tu a ona je tu. તે-અહ-- -- --ે -ેણી અ--ં-છે. તે અ_ છે અ_ તે_ અ_ છે_ ત- અ-ી- છ- અ-ે ત-ણ- અ-ી- છ-. ---------------------------- તે અહીં છે અને તેણી અહીં છે. 0
T- a----chē -n--tēṇī ah-- chē. T_ a___ c__ a__ t___ a___ c___ T- a-ī- c-ē a-ē t-ṇ- a-ī- c-ē- ------------------------------ Tē ahīṁ chē anē tēṇī ahīṁ chē.
My sme tu. અ-- -હિયા- -ીએ. અ_ અ__ છી__ અ-ે અ-િ-ા- છ-એ- --------------- અમે અહિયાં છીએ. 0
A-ē--h---- c-ī-ap-s--. A__ a_____ c__________ A-ē a-i-ā- c-ī-a-o-;-. ---------------------- Amē ahiyāṁ chī'ē.
Vy ste tu. તમ--અહ-ં-ા છો. ત_ અ__ છો_ ત-ે અ-િ-ય- છ-. -------------- તમે અહિંયા છો. 0
T------in---chō. T___ a_____ c___ T-m- a-i-y- c-ō- ---------------- Tamē ahinyā chō.
Oni sú všetci tu. ત-ઓ બ-- અહ---છે. તે_ બ_ અ_ છે_ ત-ઓ બ-ા અ-ી- છ-. ---------------- તેઓ બધા અહીં છે. 0
T----o-;ō badhā----ṁ---ē. T________ b____ a___ c___ T-&-p-s-ō b-d-ā a-ī- c-ē- ------------------------- Tē'ō badhā ahīṁ chē.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 gudžarátčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!