Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   th ฤดูและอากาศ

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [สิบหก]

sìp-hòk

ฤดูและอากาศ

[rí-doo-lǽ-a-gàt]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina thajčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: น--ค-อ--ู นี้____ น-้-ื-ฤ-ู --------- นี้คือฤดู 0
née--eu---́-doo n_____________ n-́---e---i---o- ---------------- née-keu-rí-doo
Jar, leto, ฤดูใ-ไม้-ล-,------อน ฤ________ ฤ____ ฤ-ู-บ-ม-ผ-ิ- ฤ-ู-้-น -------------------- ฤดูใบไม้ผลิ, ฤดูร้อน 0
r---d-o-b-i---́---------́--oo--áwn r_____________________________ r-́-d-o-b-i-m-́---l-̀-r-́-d-o-r-́-n ----------------------------------- rí-doo-bai-mái-plì-rí-doo-ráwn
jeseň a zima. ฤด-----้ร่-- แล- --ู--าว ฤ________ แ__ ฤ_____ ฤ-ู-บ-ม-ร-ว- แ-ะ ฤ-ู-น-ว ------------------------ ฤดูใบไม้ร่วง และ ฤดูหนาว 0
r-́-do----i-ma-i-rû----l-́-rí-d-----̌o r_________________________________ r-́-d-o-b-i-m-́---u-a-g-l-́-r-́-d-o-n-̌- ---------------------------------------- rí-doo-bai-mái-rûang-lǽ-rí-doo-nǎo
Leto je horúce. ฤ-ู-้-น-ากาศ-้อน ฤ____________ ฤ-ู-้-น-า-า-ร-อ- ---------------- ฤดูร้อนอากาศร้อน 0
r-́--oo--a-w--a-ga---r--wn r_____________________ r-́-d-o-r-́-n-a-g-̀---a-w- -------------------------- rí-doo-ráwn-a-gàt-ráwn
V lete svieti slnko. แดด-อ----ดู--อน แ____________ แ-ด-อ-ใ-ฤ-ู-้-น --------------- แดดออกในฤดูร้อน 0
d-----̀w--nai-r----o---áwn d______________________ d-̀---̀-k-n-i-r-́-d-o-r-́-n --------------------------- dæ̀t-àwk-nai-rí-doo-ráwn
V lete sa radi chodíme prechádzať. ใ-ฤด-ร-อ---าช----เ--น--่น ใ____________________ ใ-ฤ-ู-้-น-ร-ช-บ-ป-ด-น-ล-น ------------------------- ในฤดูร้อนเราชอบไปเดินเล่น 0
n-i-r---doo-r-́---r---c--̂w----ai-de-̶n--ên n______________________________________ n-i-r-́-d-o-r-́-n-r-o-c-a-w---h-i-d-r-n-l-̂- -------------------------------------------- nai-rí-doo-ráwn-rao-châwp-bhai-der̶n-lên
Zima je chladná. ฤดู--า----าศหนาว ฤ______________ ฤ-ู-น-ว-า-า-ห-า- ---------------- ฤดูหนาวอากาศหนาว 0
r-́-----nǎo----a---na-o r___________________ r-́-d-o-n-̌-----a-t-n-̌- ------------------------ rí-doo-nǎo-a-gàt-nǎo
V zime sneží alebo prší. ใน-ดู--าว-ิ--ต-ห-----่ก-ฝ--ก ใ______________________ ใ-ฤ-ู-น-ว-ิ-ะ-ก-ร-อ-ม-ก-ฝ-ต- ---------------------------- ในฤดูหนาวหิมะตกหรือไม่ก็ฝนตก 0
n---r-----o-n-̌--h---m-́-d-----r-----â--ga---fǒn-d--̀k n_____________________________________________ n-i-r-́-d-o-n-̌---i---a---h-̀---e-u-m-̂---a-w-f-̌---h-̀- -------------------------------------------------------- nai-rí-doo-nǎo-hì-má-dhòk-rěu-mâi-gâw-fǒn-dhòk
V zime radi zostávame doma. ใน--ูห---เ--ช--อยู--้าน ใ__________________ ใ-ฤ-ู-น-ว-ร-ช-บ-ย-่-้-น ----------------------- ในฤดูหนาวเราชอบอยู่บ้าน 0
na--r-́---o--a-o-r-o-ch--w--a-----o----n n_________________________________ n-i-r-́-d-o-n-̌---a---h-̂-p-a---o-o-b-̂- ---------------------------------------- nai-rí-doo-nǎo-rao-châwp-à-yôo-bân
Je chladno. ห-าว ห___ ห-า- ---- หนาว 0
n-̌o n__ n-̌- ---- nǎo
Prší. ฝนก-ล---ก ฝ______ ฝ-ก-ล-ง-ก --------- ฝนกำลังตก 0
f-̌--g-m---n--d-o-k f________________ f-̌---a---a-g-d-o-k ------------------- fǒn-gam-lang-dhòk
Fúka vietor. มีลมแ-ง มี_____ ม-ล-แ-ง ------- มีลมแรง 0
m-e-lom--æ-g m___________ m-e-l-m-r-n- ------------ mee-lom-ræng
Je teplo. อ-อุ-น อ___ อ-อ-่- ------ อบอุ่น 0
o----̀on ò_____ o-p-o-o- -------- òp-òon
Je slnečno. แ-ด-อก แ_____ แ-ด-อ- ------ แดดออก 0
d--t---wk d______ d-̀---̀-k --------- dæ̀t-àwk
Je jasno. ท-องฟ้า--ร-ง ท้________ ท-อ-ฟ-า-ป-่- ------------ ท้องฟ้าโปร่ง 0
t-́wng------hro--g t______________ t-́-n---a---h-o-n- ------------------ táwng-fá-bhròng
Aké je dnes počasie? ว-นน-้--ก--เ-็---่าง--? วั_________________ ว-น-ี-อ-ก-ศ-ป-น-ย-า-ไ-? ----------------------- วันนี้อากาศเป็นอย่างไร? 0
w-----́e-a----t-bh---à--âng---i w____________________________ w-n-n-́-----a-t-b-e---̀-y-̂-g-r-i --------------------------------- wan-née-a-gàt-bhen-à-yâng-rai
Dnes je chladno. ว-น--้อ-กา----ว วั___________ ว-น-ี-อ-ก-ศ-น-ว --------------- วันนี้อากาศหนาว 0
w-n--ée-a--àt--a-o w________________ w-n-n-́-----a-t-n-̌- -------------------- wan-née-a-gàt-nǎo
Dnes je teplo. วัน--้-----อ-อุ-น วั___________ ว-น-ี-อ-ก-ศ-บ-ุ-น ----------------- วันนี้อากาศอบอุ่น 0
w-n--e-e-a-g--s-̀w-----n w____________________ w-n-n-́-----a-s-̀-p-o-o- ------------------------ wan-née-a-ga-sàwp-òon

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!