Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   th ฤดูและอากาศ

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [สิบหก]

sìp-hòk

ฤดูและอากาศ

rí-doo-lǽ-a-gàt

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina thajčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: น--ค--ฤ-ู นี้____ น-้-ื-ฤ-ู --------- นี้คือฤดู 0
n----k-u-r---doo n_____________ n-́---e---i---o- ---------------- née-keu-rí-doo
Jar, leto, ฤด--บไม้ผล-- ---ร้อน ฤ________ ฤ____ ฤ-ู-บ-ม-ผ-ิ- ฤ-ู-้-น -------------------- ฤดูใบไม้ผลิ, ฤดูร้อน 0
ri----o-b---mái-p----r-------r-́-n r_____________________________ r-́-d-o-b-i-m-́---l-̀-r-́-d-o-r-́-n ----------------------------------- rí-doo-bai-mái-plì-rí-doo-ráwn
jeseň a zima. ฤ-ู---ม-ร-ว------ฤดูห--ว ฤ________ แ__ ฤ_____ ฤ-ู-บ-ม-ร-ว- แ-ะ ฤ-ู-น-ว ------------------------ ฤดูใบไม้ร่วง และ ฤดูหนาว 0
rí--o--b----a---r-̂----læ-----------a-o r_________________________________ r-́-d-o-b-i-m-́---u-a-g-l-́-r-́-d-o-n-̌- ---------------------------------------- rí-doo-bai-mái-rûang-lǽ-rí-doo-nǎo
Leto je horúce. ฤ------อา-า---อน ฤ____________ ฤ-ู-้-น-า-า-ร-อ- ---------------- ฤดูร้อนอากาศร้อน 0
rí-----ra--n-a---̀t-----n r_____________________ r-́-d-o-r-́-n-a-g-̀---a-w- -------------------------- rí-doo-ráwn-a-gàt-ráwn
V lete svieti slnko. แ---อกใ-ฤ-ู--อน แ____________ แ-ด-อ-ใ-ฤ-ู-้-น --------------- แดดออกในฤดูร้อน 0
d-̀---̀wk-na--r-́--oo-rá-n d______________________ d-̀---̀-k-n-i-r-́-d-o-r-́-n --------------------------- dæ̀t-àwk-nai-rí-doo-ráwn
V lete sa radi chodíme prechádzať. ใน-ดู-้อน-ราช-บไ-เ-ิ-เ--น ใ____________________ ใ-ฤ-ู-้-น-ร-ช-บ-ป-ด-น-ล-น ------------------------- ในฤดูร้อนเราชอบไปเดินเล่น 0
n-------d-o-ra-w---ao--h-̂----hai-d-r̶---e-n n______________________________________ n-i-r-́-d-o-r-́-n-r-o-c-a-w---h-i-d-r-n-l-̂- -------------------------------------------- nai-rí-doo-ráwn-rao-châwp-bhai-der̶n-lên
Zima je chladná. ฤดูหนา-อ--า----ว ฤ______________ ฤ-ู-น-ว-า-า-ห-า- ---------------- ฤดูหนาวอากาศหนาว 0
r---d-o-na-o---ga-t--a-o r___________________ r-́-d-o-n-̌-----a-t-n-̌- ------------------------ rí-doo-nǎo-a-gàt-nǎo
V zime sneží alebo prší. ใ-ฤ-ูห---ห-มะ---รือ--่-็--ตก ใ______________________ ใ-ฤ-ู-น-ว-ิ-ะ-ก-ร-อ-ม-ก-ฝ-ต- ---------------------------- ในฤดูหนาวหิมะตกหรือไม่ก็ฝนตก 0
n---ri--doo---̌---i--m-́-dho------u--a-i---̂w-fǒ--d-o-k n_____________________________________________ n-i-r-́-d-o-n-̌---i---a---h-̀---e-u-m-̂---a-w-f-̌---h-̀- -------------------------------------------------------- nai-rí-doo-nǎo-hì-má-dhòk-rěu-mâi-gâw-fǒn-dhòk
V zime radi zostávame doma. ใน-ด-ห--ว----อบ-ยู่---น ใ__________________ ใ-ฤ-ู-น-ว-ร-ช-บ-ย-่-้-น ----------------------- ในฤดูหนาวเราชอบอยู่บ้าน 0
na---í--o---ǎo-r-o-ch--wp-a----̂--bân n_________________________________ n-i-r-́-d-o-n-̌---a---h-̂-p-a---o-o-b-̂- ---------------------------------------- nai-rí-doo-nǎo-rao-châwp-à-yôo-bân
Je chladno. ห--ว ห___ ห-า- ---- หนาว 0
n--o n__ n-̌- ---- nǎo
Prší. ฝนกำ--ง-ก ฝ______ ฝ-ก-ล-ง-ก --------- ฝนกำลังตก 0
fǒn---m---n------k f________________ f-̌---a---a-g-d-o-k ------------------- fǒn-gam-lang-dhòk
Fúka vietor. มี-ม-รง มี_____ ม-ล-แ-ง ------- มีลมแรง 0
m----om-ræ-g m___________ m-e-l-m-r-n- ------------ mee-lom-ræng
Je teplo. อบอ--น อ___ อ-อ-่- ------ อบอุ่น 0
o---o--n ò_____ o-p-o-o- -------- òp-òon
Je slnečno. แดดอ-ก แ_____ แ-ด-อ- ------ แดดออก 0
d-̀t--̀wk d______ d-̀---̀-k --------- dæ̀t-àwk
Je jasno. ท--ง-้-โป--ง ท้________ ท-อ-ฟ-า-ป-่- ------------ ท้องฟ้าโปร่ง 0
t-́w----a--bh--̀-g t______________ t-́-n---a---h-o-n- ------------------ táwng-fá-bhròng
Aké je dnes počasie? ว--น---าก---ป-น---าง-ร? วั_________________ ว-น-ี-อ-ก-ศ-ป-น-ย-า-ไ-? ----------------------- วันนี้อากาศเป็นอย่างไร? 0
wan-n-́-----a---b--n--̀---̂ng--ai w____________________________ w-n-n-́-----a-t-b-e---̀-y-̂-g-r-i --------------------------------- wan-née-a-gàt-bhen-à-yâng-rai
Dnes je chladno. ว-นนี้-า-าศ-น-ว วั___________ ว-น-ี-อ-ก-ศ-น-ว --------------- วันนี้อากาศหนาว 0
wa-------a-g--t-nǎo w________________ w-n-n-́-----a-t-n-̌- -------------------- wan-née-a-gàt-nǎo
Dnes je teplo. วันนี้อ-ก---บอุ-น วั___________ ว-น-ี-อ-ก-ศ-บ-ุ-น ----------------- วันนี้อากาศอบอุ่น 0
w----e-e-a-g----̀w--òon w____________________ w-n-n-́-----a-s-̀-p-o-o- ------------------------ wan-née-a-ga-sàwp-òon

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!