Slovníček fráz

sk Genitív   »   uk Родовий відмінок

99 [deväťdesiatdeväť]

Genitív

Genitív

99 [дев’яносто дев’ять]

99 [devʺyanosto devʺyatʹ]

Родовий відмінок

[Rodovyy̆ vidminok]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
mačka mojej priateľky к--ка----ї ---ру-и к____ м___ п______ к-ш-а м-є- п-д-у-и ------------------ кішка моєї подруги 0
ki---- --ye-̈-p-druhy k_____ m____ p______ k-s-k- m-y-i- p-d-u-y --------------------- kishka moyeï podruhy
pes môjho priateľa с-ба-а ---- --у-а с_____ м___ д____ с-б-к- м-г- д-у-а ----------------- собака мого друга 0
so--k---o-o d--ha s_____ m___ d____ s-b-k- m-h- d-u-a ----------------- sobaka moho druha
hračky mojich detí і-р-ш-и-м-їх діт-й і______ м___ д____ і-р-ш-и м-ї- д-т-й ------------------ іграшки моїх дітей 0
i-ras--y m-i-kh-ditey̆ i_______ m____ d____ i-r-s-k- m-i-k- d-t-y- ---------------------- ihrashky moïkh ditey̆
To je plášť môjho kolegu. це - п-ль-- --г----л-г-. ц_ – п_____ м___ к______ ц- – п-л-т- м-г- к-л-г-. ------------------------ це – пальто мого колеги. 0
ts- –-palʹ-- moh- ----h-. t__ – p_____ m___ k______ t-e – p-l-t- m-h- k-l-h-. ------------------------- tse – palʹto moho kolehy.
To je auto mojej kolegyne. Це-–--в--м---ль ---- к-л-г-. Ц_ – а_________ м___ к______ Ц- – а-т-м-б-л- м-є- к-л-г-. ---------------------------- Це – автомобіль моєї колеги. 0
T-- –--vt--o---ʹ ---ei- -o--hy. T__ – a_________ m____ k______ T-e – a-t-m-b-l- m-y-i- k-l-h-. ------------------------------- Tse – avtomobilʹ moyeï kolehy.
To je práca mojich kolegov. Ц- - р-б--а---ї- колег. Ц_ – р_____ м___ к_____ Ц- – р-б-т- м-ї- к-л-г- ----------------------- Це – робота моїх колег. 0
T-e-- --bo-a mo-̈-- k----. T__ – r_____ m____ k_____ T-e – r-b-t- m-i-k- k-l-h- -------------------------- Tse – robota moïkh koleh.
Gombík z košele sa odtrhol. Ґудзик---д-ет-в--і- с---чки. Ґ_____ в_______ в__ с_______ Ґ-д-и- в-д-е-і- в-д с-р-ч-и- ---------------------------- Ґудзик відлетів від сорочки. 0
Gu--y-----l-t-v------o----k-. G_____ v_______ v__ s________ G-d-y- v-d-e-i- v-d s-r-c-k-. ----------------------------- Gudzyk vidletiv vid sorochky.
Kľúč od garáže je preč. Н--ає -лю-а від --ража. Н____ к____ в__ г______ Н-м-є к-ю-а в-д г-р-ж-. ----------------------- Немає ключа від гаража. 0
Ne--ye-k-y-ch---id--a-----. N_____ k______ v__ h_______ N-m-y- k-y-c-a v-d h-r-z-a- --------------------------- Nemaye klyucha vid harazha.
Šéfov počítač je pokazený. К-мп-ют-р---р--ника зі-сова--й. К________ к________ з__________ К-м-’-т-р к-р-в-и-а з-п-о-а-и-. ------------------------------- Комп’ютер керівника зіпсований. 0
Ko--'-u--r--e-ivn-ka ---s-v--y-̆. K_________ k________ z__________ K-m-'-u-e- k-r-v-y-a z-p-o-a-y-̆- --------------------------------- Komp'yuter kerivnyka zipsovanyy̆.
Kto sú rodičia toho dievčaťa? Х-- ба-ь-- дів-ин--? Х__ б_____ д________ Х-о б-т-к- д-в-и-к-? -------------------- Хто батьки дівчинки? 0
Kh-o------y--ivch-nky-? K___ b_____ d________ ? K-t- b-t-k- d-v-h-n-y ? ----------------------- Khto batʹky divchynky ?
Ako sa dostanem k domu jej rodičov? Як пр--ти д- -у--н-у--ї б-ть-і-? Я_ п_____ д_ б______ ї_ б_______ Я- п-о-т- д- б-д-н-у ї- б-т-к-в- -------------------------------- Як пройти до будинку її батьків? 0
Y-- p--y̆-y -o-budyn-u i--̈ --t-k--? Y__ p_____ d_ b______ ï_ b_______ Y-k p-o-̆-y d- b-d-n-u i-i- b-t-k-v- ------------------------------------ Yak proy̆ty do budynku ïï batʹkiv?
Dom je na konci ulice. Буд-нок-в -ін-і-в---ц-. Б______ в к____ в______ Б-д-н-к в к-н-і в-л-ц-. ----------------------- Будинок в кінці вулиці. 0
Bu---o--v k--tsi --l-t-i. B______ v k_____ v_______ B-d-n-k v k-n-s- v-l-t-i- ------------------------- Budynok v kintsi vulytsi.
Ako sa volá hlavné mesto Švajčiarska? Я- н--ива--ь-- с-оли-я Ш--й--рії? Я_ н__________ с______ Ш_________ Я- н-з-в-є-ь-я с-о-и-я Ш-е-ц-р-ї- --------------------------------- Як називається столиця Швейцарії? 0
Y-k --zyvaye--sy----o---s---S-vey--s-ri--? Y__ n____________ s________ S___________ Y-k n-z-v-y-t-s-a s-o-y-s-a S-v-y-t-a-i-̈- ------------------------------------------ Yak nazyvayetʹsya stolytsya Shvey̆tsariï?
Aký je názov knihy? Як--а-иває-----кн--а? Я_ н__________ к_____ Я- н-з-в-є-ь-я к-и-а- --------------------- Як називається книга? 0
Y---n-z-va-etʹ--- knyha? Y__ n____________ k_____ Y-k n-z-v-y-t-s-a k-y-a- ------------------------ Yak nazyvayetʹsya knyha?
Ako sa volajú deti susedov? Я- -ва-- ді-ей -у---і-? Я_ з____ д____ с_______ Я- з-а-и д-т-й с-с-д-в- ----------------------- Як звати дітей сусідів? 0
Ya--zva---dite----usi--v? Y__ z____ d____ s_______ Y-k z-a-y d-t-y- s-s-d-v- ------------------------- Yak zvaty ditey̆ susidiv?
Kedy majú deti školské prázdniny? Коли - діте--ка----ли? К___ у д____ к________ К-л- у д-т-й к-н-к-л-? ---------------------- Коли у дітей канікули? 0
K--y-u------̆ ka-iku-y? K___ u d____ k________ K-l- u d-t-y- k-n-k-l-? ----------------------- Koly u ditey̆ kanikuly?
Kedy sú návštevné hodiny u lekára? К-ли п--й-----ік-р? К___ п______ л_____ К-л- п-и-м-є л-к-р- ------------------- Коли приймає лікар? 0
K-ly p--y̆m----lik-r? K___ p_______ l_____ K-l- p-y-̆-a-e l-k-r- --------------------- Koly pryy̆maye likar?
Kedy sú otváracie hodiny múzea? Ко-и --зе-----чин-н--? К___ м____ в__________ К-л- м-з-й в-д-и-е-и-? ---------------------- Коли музей відчинений? 0
K--- -------vi--hyn----̆? K___ m____ v___________ K-l- m-z-y- v-d-h-n-n-y-? ------------------------- Koly muzey̆ vidchynenyy̆?

Lepšia koncentrácia = lepšie učenie

Keď sa učíme, musíme sa sústrediť. Celá naše pozornosť musí smerovať k jednej veci. Schopnosť sústrediť sa nie je vrodená. Najskôr sa musíme naučiť, ako sa sústrediť. To sa spravidla deje v škôlke alebo v škole. V šiestich rokoch sa deti dokážu sústrediť asi na 15 minút. Deti v 14 rokoch sa dokážu sústrediť a pracovať asi dvakrát tak dlhšie. Doba koncentrácie u dospelých trvá asi 45 minút. Po určitom čase sa koncentrácia stráca. Študenti potom strácajú o látku záujem. Môže sa u nich prejaviť únava alebo stres. Učenie je potom ťažšie. Pamäť nedokáže látku tak dobre udržať. Človek však môže svoju koncentráciu zlepšiť! Je veľmi dôležité, aby ste sa pred učením dobre vyspali. Unavený človek sa dokáže sústrediť iba krátko. Náš mozog robí viac chýb, keď sme unavení. Aj naše pocity ovplyvňujú našu koncentráciu. Človek, ktorý sa chce učiť efektívne, by mal byť v neutrálnom stave mysle. Príliš veľa pozitívnych či negatívnych emócií bráni úspechu pri učení. Človek samozrejme nedokáže vždy kontrolovať svoje pocity. Môžete sa ich ale pokúsiť pri štúdiu ignorovať. Kto chce byť koncentrovaný, musí byť tiež motivovaný. Pri učení musíme mať na pamäti stále nejaký cieľ. Iba vtedy je náš mozog pripravený sa sústrediť. Pre dobrú koncentráciu je tiež dôležité tiché prostredie. A: Mali by ste pri učení piť veľa vody, to Vás udrží hore ... Kto pamätá na všetky tieto pravidlá, dokáže sa sústrediť určite dlhšie!